Vodné dielo Slatinka je často chápané ako „nechcené dieťa“. Pritom jeho výstavba je plánovaná už 50 rokov, no pre nedostatok finančných zdrojov v predchádzajúcich obdobiach a tiež pre protesty niekoľkých obyvateľov z vysídlenej obce Slatinka a aktivistov zo Združenia Slatinka ešte stále nestojí, aj napriek tomu, že jeho projekt vyhovel všetkým požiadavkám na takúto stavbu, ako bezpečnostným, tak aj ekologickým.
Prvé kladné záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie získalo VD Slatinka v roku 1996. Platnosť záverečného stanoviska bola časovo neobmedzená. V roku 2006 začal platiť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č. 24/2006 Z.z. podľa, ktorého už platnosť stanoviska bola časovo obmedzená.
V snahe vyjsť v ústrety Združeniu Slatinka, ktoré sa aktívne zasadzuje proti výstavbe vodného diela, MŽP SR požiadalo v roku 2007 organizáciu poverenú prípravou stavby – Vodohospodársku výstavbu, š.p, o zopakovanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa nového zákona. Vodohospodárska výstavba, š.p. aj v druhom procese opätovne získala kladné stanovisko, čo znamená, že z hľadiska vplyvov na životné prostredia je VD Slatinka v poriadku.
Združenie Slatinka však vo februári 2010 podalo žalobu na Krajský súd Bratislava. Žalovaným bolo Ministerstvo životného prostredia SR, kvôli tomu, že proces posudzovania vplyvov Vodného diela Slatinka na životné prostredie, ku ktorému MŽP vydalo kladné záverečné stanovisko, je podľa názoru aktivistov združenia nezákonný. Preto Združenie Slatinka žiadalo zrušiť záverečné stanovisko k spomínanému procesu.
Krajský súd Bratislava dňa 8.4.2011 zastavil konanie vo veci preskúmania postupu a zásahu Ministerstva životného prostredia SR a jeho záveru k procesu posudzovania vplyvov Vodného diela Slatinka na životné prostredie. Najvyšší súd SR potvrdil uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 8.4.2011 ako vecne správne.
Dôležitou úlohou VD Slatinka je totiž znižovanie povodňových prietokov na Slatine a Hrone. V období rizika povodní v okolí Slatinky, ktoré sú momentálne veľmi aktuálnym problémom, sa jasne ukazuje potreba výstavby Vodného diela Slatinka. Zásady ekologicky optimálneho využívania vody ako súčasti krajiny, nevyhnutná potreba úžitkovej vody pre poľnohospodárstvo a priemysel Pohronia, od Zvolena až po Levice, sú premietnuté do projektu Vodného diela Slatinka.
V momentálnej situácii, kedy sa rieka Slatinka opakovane vylieva z brehov a ohrozuje obyvateľov i majetok priľahlých obcí, sa protesty Združenia Slatinka proti výstavbe VD Slatinka javia ako jednostranný záujem úzkej skupiny ľudí bojujúcim proti vodnému dielu, ktoré by v konečnom dôsledku poslúžilo všetkým obyvateľom.
Vodohospodárska výstavba, š.p. je Združením Slatinka napádaná, že výstavbou vodného diela sleduje len svoje vlastné ciele. No každoročné problémy so záplavami a vylievaním sa tokov v okolí Zvolenskej Slatiny potvrdzujú nutnosť výstavby VD Slatinka, ktorá sa aj kvôli prieťahom s aktivistami stále nepostavila.
Navrhnutá koncepcia na zabezpečenie dostatku vody v Hrone počítala s tromi nádržami: Slatinkou ako akumulačnou, Môťovou ako vyrovnávacou a Veľkými Kozmálovcami ako nárazovou nádržou. Z tejto sústavy boli postupne vybudované nádrže Môťová (v rokoch 1953–58) a Veľké Kozmálovce (1985–88). Hlavná nádrž sústavy VD Slatinka dodnes nie je vybudovaná. Pokiaľ by stála, už roky mohli obyvatelia Zvolenskej Slatiny prečkať jarné dažde a topenie snehov bez strachu o svoje životy a majetok.
Združenie Slatinka reagovalo na tento text svojou tlačovou správou.
