Dlhoročné diskusie o trasovaní rýchlostnej cesty R2 okolo Zvolena, prípadne priamo cez Zvolen, sú zrejme na konci. Vláda Slovenskej republiky v stredu určila výstavbu Rýchlostnej cesty R2 Zvolen Západ – Zvolen Východ za strategickú investíciu, a to pri jej pôvodne plánovanom severnom trasovaní.
Vláda v zámere tejto strategickej investície priamo určila pozemky a dotknuté čísla parciel prechádzajúce katastrálnym územím Kováčovej, pri ktorej sa obchvat napojí na rýchlostnú cestu R1 a ďalej sa odkloní na východ cez katastrálne územia sliačskych častí Hájniky a Rybáre, popri Lieskovci a Zvolenskej Slatine na už vybudovaný úsek R2 Zvolen Východ – Pstruša. Celková dĺžka navrhovanej investície je 10,73 km.
Vyhlásenie stavby za strategickú investíciu umožní Národnej diaľničnej spoločnosti urýchliť viaceré povoľovacie procesy, a to vrátane výkupu a prípadného vyvlastnenia určených pozemkov. Národná diaľničná spoločnosť vládu upozornila, že v prípade neschválenia určenia stavby za strategickú investíciu by predĺženie povoľovacích procesov mohlo mať dopad na možné čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ.
Vláda predložený materiál schválila s dosiaľ nezverejnenou pripomienkou. To, že vláda teraz schválila takýto materiál, je pre verejnosť prekvapením, pretože naposledy sa hovorilo napríklad o možnom trasovaní v úrovni súčasnej Lučeneckej cesty. Tento variant mal byť vyhodnotený ako najvhodnejší z pohľadu vplyvov na životné prostredie a s najlepším dopravným prínosom.
Severný variant bol dlhodobo terčom kritiky najmä obyvateľov Sliača i aktivistov, ktorí upozorňovali na možné ohrozenie minerálnych prameňov, čo však predstavitelia NDS dlhodobo odmietali.
„V stredu s veľkou pravdepodobnosťou prišlo pár ľudí o pozemky pri Zvolene, Kováčovej, Sliači či Zvolenskej Slatine a najmä – skončila debata, či pôjde rýchlostná cesta R2 okolo Sliača, cez Zvolen alebo kade. Lebo vláda rozhodla, že pôjde severne od Zvolena po úplne konkrétnych parcelách. Ich majitelia o tom ani netušia. A pravdepodobne ani vedenie mesta Zvolen, Sliač a ostatných samospráv,“ upozornila na sociálnej sieti aktivistka Martina Paulíková, známa napríklad z pôsobenia v občianskom združení Slatinka.
