Titulok úplne vystihuje 23. ročník VAD. Na tretí deň sa totiž všetko konečne podarilo, ako malo a všetci, čo mali prísť, prišli. A prišli z východu aj zo západu, zo Slovenska aj z Čiech…
Ako prvé sa predstavilo komorné divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi, ktoré uviedlo jednu z posledných repríz monodrámy Sólo. Právam na túto hru od Samuela Becketta sa totiž pomaly končí platnosť. Spolu s hlavným a zároveň jediným hercom na scéne sme sa ponorili do ticha a do tmy. Rozjímali sme nad smrťou a samotou, ale aj nad zmyslom žitia. O samotnej hre hovorí režisérka KLAUDYNA ROZHIN: „Text je neobvykle pekný, poetický, fascinujúci. Je náročný, lebo vyzerá, akoby herec hovoril stále dookola to isté, hoci sa to mení. Je ťažké si ho zapamätať. Ináč hra nebola nikdy prekladaná do slovenčiny, až prvý krát v našej produkcii.“ Divadlo Kontra nie je na VAD nováčikom. Pred dvoma rokmi sa objavilo s hrou Bedbound a ešte predtým s Rumou a vodkou. Budúci rok to bude možno Hamlet, ktorý mal premiéru len nedávno. Divadlu Kontra a tejto hre sa venujeme aj v samostatnom rozhovore.
Sobota poskytla priestor samým známym menám a stáliciam festivalu. Medzi ne patrilo aj divadlo SkRAT z Bratislavy, ktoré predstavilo svoju hru Napichovači a lízači o ľuďoch medzi nami. V prevažne čiernobielych kulisách herci rozohrali silne ironickú drámu charakterov. Manažérov, kancelárske krysy, ale aj zúfalcov a stroskotancov dnes nie je také ťažké nájsť, aj keď nie vždy je jasné, kto je kto. Výborná výprava a prekvapivo vtipné dialógy, to sú devízy, s akými narába divadlo SkRAT.
Silne aktuálnu tému uviedlo aj ďalšie známe divadlo z Bratislavy: GunaGU. Ich Baletky, hackeri, homlesáci & manažéri len dopĺňakú paletu postáv, aké sa dnes bežne pohybujú v súčasnej spoločnosti. Ako povedal herec Csongor Kassai o hre: „Je to zrkadlo súčasnej sociálnej sféry alebo sociálnej situácie u nás. Gro hry vystihuje jej názov. Je o ľuďoch, ktorými sme vlastne aj my.“ Predstavenie v svižnom hravom tempe, doplnené o hudobnú zložku, ako sme na to v divadle GunaGU už zvyknutí, prináša množstvo ideí a nápadov. Vychádza zo znepokojujúcej udalosti, keď mesto Bratislava kvôli Hokejovým majstrovstvám vyhnalo z Hlavnej stanice bezdomovcov, a túto skutočnosť hra mení na grotesku- v závere neprispôsobivých občanov mesto posiela na wellnes pobyt. Hra je však aj o hercoch samotných a dáva vyniknúť improvizácii všetkých troch. Za zmienku stojí aj hudba v podaní člena Gipsy Jazz Bandu, Roberta Konzi Maduna. O divadlo GuNAGU býva na VAD pravidelne najväčší záujem a inak tomu nebolo ani tento rok. Sála DK ŽSR sa naplnila po okraj a od začiatku až do konca sa prehýbala smiechom.
Záverečnou bodkou večera bol koncert českej alternatívnej kapely MCH Band, na čele so spevákom Mikolášom Chadimom. Napriek nižšej účasti alebo práve pre ňu, vznikla v sále výnimočná atmosféra. Autentický spev, poetické aj expresívne texty v češtine aj nemčine a výborne zvládnutá hudba- to je to, s čím fanúšikovia tejto už legendárnej kapely počítali. A určite neboli sklamaní. Kapely, ako táto, patria medzi učebnice doby. Jednou z posledných pesničiek venovali spomienku ich kamarátovi a kolegovi Magorovi Jirousovi, ktorý mal práve včera pohreb.
Šancu uvidieť túto kapelu majú fanúšikovia a zvedavci čoskoro aj na Pohoda indoor camping fest v Trenčíne.
Koncertom sa uzavrel tretí deň festivalu VAD. Čo nás čaká na záver? Dva multimediálne projekty z réžie Petra Machajdíka, ale aj iných a jeden výnimočný koncert dua Longital. To všetko na Zvolenskom zámku. Boris Kršňák nechcel nič prezradiť, takže všetko závisí od vašej zvedavosti. Prísť sa však určite oplatí!
