Spolu už osem ukrajinských chlapcov a dievčat navštevuje Základnú školu na Hrnčiarskej ulici. Ďalších deväť detí sa stalo súčasťou iných škôl či škôlok.
Prostredníctvom svojho konta na Facebooku o tom informovala priamo primátorka Zvolena, Lenka Balkovičová. „V súčasnosti je vo zvolenských základných školách 14 detí z Ukrajiny, v škôlkach sú tri. Vytvárame tak priestor, aby sa dostali do kolektívu a mohli s čo najmenšími prekážkami pokračovať vo vzdelávaní. Najväčšia práca je samozrejme na pleciach pani riaditeliek či pána riaditeľa, učiteliek, učiteľov, špeciálnych pedagógov i psychológov. Som im za ňu veľmi vďačná,“ povedala v reakcii na prijatie ukrajinských detí do škôl a škôlok vo Zvolene.
Školy podľa jej slov majú skúsenosti s prijímaním žiakov z radov cudzincov, teraz je to však vo väčšom rozmere. Riaditelia medzi sebou vzájomne komunikujú, ak z kapacitných dôvodov nie je možné prijať dieťa do konkrétneho ročníka na jednej škole, odporučia rodičom ukrajinských detí školu, kde voľné miesta sú.
Riaditelia a riaditeľky jednotlivých škôl pomerne flexibilne reagujú na potreby ukrajinských detí. „Poskytli sme im notebooky, v ktorých majú nainštalovanú aj klávesnicu s azbukou, tiež kontá s učebnicami, prekladače. Na interaktívnej tabuli máme základné frázy, použili sme obrázkové prekladacie slovníky i slovníky v tlačenej forme. Naša učiteľka anglického a rusínskeho jazyka robí koordinátorku pomoci,“ hovorí Ľuboslava Bieliková, riaditeľka Základnej školy Jilemnického 2.
Situáciu na Základnej škole na Hrnčiarskej ulici objasnila tamojšia riaditeľka, Eva Balážová „Umiestnenie do tried riešime tak, aby v nich podľa možnosti boli hneď dve ukrajinské deti. Máme mnoho skúseností so začleňovaním detí zo zahraničia, v tomto prípade je nápomocné, že ide o slovanský národ. Ak sa im venujete a rozprávate pomalšie, mnohému rozumejú. Venuje sa im aj naša špeciálna pedagogička, tiež školská psychologička a je úžasné sledovať ako zo dňa na deň napredujú. Najdojímavejšie je, keď hovoria o tichu ako o tom najkrajšom, čo v našej krajine a našom meste zažívajú. Dievčatko, ktoré máme v treťom ročníku si prvý deň aj poplakalo, po troch dňoch však už všetko zvláda bez akýchkoľvek problémov. V najbližších dňoch spustíme kurzy slovenského jazyka pre cudzincov. Najväčšími pomocníkmi sú určite naše deti. Aj medzi nimi sa zdvihla vlna solidarity, keď je potrebné, darujú im vlastné školské pomôcky, no najmä im pomáhajú v škole so všetkým, čo je potrebné.“
