Nemocnica AGEL Zvolen má od júla nové medicínske posily. Rady tamojších lekárov sa rozšírili o tri mladé absolventky medicíny. Ich cesta za medicínou bola nevyspytateľná, v nemocnici sa mladým dámam veľmi tešia a veria, že u nich  zotrvajú čo najdlhšie.

Optimistická Kristína (26) pochádza z Novej Bane a má čerstvý diplom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je novou posilou zvolenského Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Jej cesta k medicíne nebola priamočiara.

„Nikdy som na medicínu nechcela ísť študovať. Zmenilo sa to, keď sme mali veľmi chorú starú mamu a moja krstná mama jej veľakrát pomohla, vrátane akútnej pomoci doma. Môj cieľ teda bol, že raz budem vedieť pomôcť svojej rodine. To ma presvedčilo, Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny som si vybrala aj preto, že by som raz chcela robiť na záchranke,“ hovorí Kristína.

Podľa nej je práca na oddelení úžasná, lebo ponúka špičkovú pomoc pacientovi, prístroje. „Lekár vie pomôcť aj na chodníku, v obchode, keď niekto odpadne a dá sa mu pomôcť hneď a kdekoľvek. Tá okamžitá pomoc je to, čo ma láka.“ A prečo si vybrala práve Zvolen? „Ja som v tom mala úplne jasno. My sme už počas školy museli chodiť na letnú prax a ja som začala chodiť do nemocnice vo Zvolene. Hneď od mojej prvej praxe v 3. ročníku sa mi tu veľmi zapáčilo. Pán primár MUDr. Thonhauser je úžasný človek, odborník, je to až sen lekára prísť na takéto oddelenie pod takýmto vedením a s takým kolektívom,“ netají nadšenie Kristína.

Po prvých dňoch v práci sa jej v práci veľmi páči, každé ráno vstáva s radosťou. Jediné, s čím sa budem musieť vedieť lepšie vyrovnávať, sú ťažké stavy pacientov, hlavne keď to nezvládnu, keďže som si vybrala takéto oddelenie. Najťažšie je umieranie pacienta v terminálnom štádiu, keď už nie je možné pomôcť, vidieť rodinu, príbuzných pri pacientoch, s týmto sa učím vyrovnávať. Najkrajšie pre mňa je, že sa pacientov stav zlepší, keď môže byť presunutý na JIS a potom na oddelenie.“  Primár oddelenia je s ňou spokojný. ,,Už v rámci štúdia mala záujem o prácu na našom oddelení, absolvovala u nás aj odbornú prax. Oceňujeme, že je aktívna,“ hovorí  Thonhauser.

rpt

Novou posilou je aj 26-ročná Lenka, ktorá pochádza z Brezna a medicínu vyštudovala v Košiciach. Od júla pracuje na internom oddelení Nemocnice AGEL Zvolen. „Ja som študovala v Košiciach, chcela som byť blízko domova, ťahalo ma to na víkendy domov. Medicínu som si vybrala preto, lebo už od malička som chcela nejakým spôsobom pomáhať ľuďom a profesia lekára mi prišla tomuto najbližšie.  Dúfam, že získam čo najviac skúseností, aby som tento môj cieľ mohla napĺňať. Paradoxne, v jej rodine sa nevyskytujú žiadni lekári, ale rodina ju v tomto rozhodnutí plne podporovala, a to psychicky, fyzicky aj finančne. Voľba na zvolenskú nemocnicu padla preto, že chcela zostať na strednom Slovensku.

,,Nemala som záujem ísť ďaleko a práve na nemocnicu vo Zvolene som počula veľmi pozitívne ohlasy. To sa mi teraz aj potvrdzuje, sú tu fakt profesionáli a milí ľudia, ktorí nám vo všetkom pomáhajú,“ nešetrí chválou na svojich nových kolegov Lenka. Prvé dni v práci považuje za náročné, ale úplne inak ako štúdium. Musí absolvovať školenia, zaučenie, zoznámenie sa s počítačovým systémom. ,,Za najkrajšie považujem to, keď môžem niekomu pomôcť. Ten pocit sa nevyrovná ničomu. Pacient  je vďačný a my vieme, že sme pre neho urobili niečo dobré. Medicína je ťažká, neustále je potrebné sa dovzdelávať, ale zakaždým víťazí motivácia robiť dobro,“ hovorí.

Zvolenské interné oddelenie je novým pracoviskom aj pre 25-ročnú Veroniku, ktorá je vo Zvolene doma.  Má za sebou štúdium na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. „K medicíne ma doviedol jednak dobrý vzťah k ľuďom, bavili ma predmety ako biológia, chémia a lákalo ma vedieť, ako ľudské telo vlastne funguje a ako medzi sebou všetky systémy spolupracujú. Na štúdium do Brna sme zo školy išli viacerí, tak som mala skupinu kamarátov, s ktorými sme si mohli pomáhať hneď od začiatku. V rodine žiadneho lekára nemáme.

„Nemocnicu vo Zvolene som si ako svoju prácu vybrala najmä preto, že som zo Zvolena. Nemocnicu poznám, všetky praxe som tu absolvovala a musím povedať, že zamestnanci nám vychádzajú v ústrety, sú všetci milí a ochotní nám pomôcť,“ pochvaľuje si Veronika. Prvé dni v práci boli hlavne administratívne, ale napriek tomu zaujímavé.

,,Je iné byť na praxi a byť zamestnaná ako riadna lekárka. Teraz už naši kolegovia sa k nám naozaj rovnocenne správajú a vkladajú do nás už určitú dôveru, zverujú nám pacientov, aj keď to, samozrejme,  následne kolektívne konzultujeme a riešime. Ale už mám pocit, že niečo dokážeme a sme schopní pacientom pomôcť. Mňa to veľmi baví a motivuje ma to, aby som sa ďalej snažila, pracovala na sebe ďalej,“ dodáva Veronika s tým, že podľa nej je okrem medicínskych výkonov neraz veľmi dôležité milé slovo. ,,Najťažšie je podľa mňa rozhodnúť sa, čo je potrebné urobiť, čo neurobiť a čo kedy urobiť a najkrajšie je, keď vidíme, že to rozhodnutie bolo správne.“

Primár interného oddelenia Ján Haško si nové posily pochvaľuje. ,,Sme veľmi radi, že náš lekársky tím posilnili aj mladé doktorky, ktoré majú úprimný záujem o pacientov a svoju prácu si zvolili ako poslanie,“ hovorí.