V pondelok sme si pripomenuli dvadsiate piate výročie nežnej revolúcie. Celým Slovenskom prebehli oslavy a rôzne podujatia. Vo Zvolene sa slávilo neformálne. Nenápadne.
O pol jedenástej som dostala správu, že večer o piatej sa stretneme na námestí. S odkazom: príde aj primátorka Lenka Balkovičová. Podpísaný S.Vagner.
Tak aj bolo. Hoci o piatej ešte takmer nič nenaznačovalo, že by sa skutočne malo niečo diať, pred tribúnou pri katolíckom kostole už postával menší hlúčik ľudí. Zhruba o štvrť na šesť vyšiel na pódium samotný organizátor, Alexander Vágner, aby privítal ľudí na námestí a zároveň uviedol čerstvo zvolenú primátorku Lenku Balkovičovú. „Nie sme si tak blízki, ako sme si možno boli vtedy,“ hovorila so slzami v očiach, „a ja si do najbližších rokov želám, aby sme si boli bližší, aby sme sa stretávali radi, v hojnejšom počte a robili všetko pre to, aby nám bolo lepšie,“ povedala v krátkom príhovore Balkovičová. Pod pódiom ľudia zapaľovali sviečky a spoluorganizátori rozdávali stužky v národných farbách.
Napriek každoročným spomienkovým podujatiam sa tento sviatok podľa Vágnera vytráca z povedomia ľudí. On sám si pritom ešte pamätá plné zvolenské námestie, ktoré vtedy pred dvadsiatimi piatimi rokmi s odstupom pozorne sledovali kamery a pohľady členov ŠTB. „V pondelok večer sa v Menze stretli študenti a dohodli sa, že večer budeme mať na námestí nepovolený míting. Bez megafónov, hlásenie sa iba kričalo do davu po dvoch vetách,“ spomínal zas Jakub Havlík, ktorý bol vtedy študentom TU. Dnes na námestí odohral niekoľko pesničiek Karla Kryla. Zároveň potvrdil slová Lenky Balkovičovej, že ľudia mali vtedy k sebe bližšie. „Zvolen mal to šťastie, že mal vysokú školu. Tam vznikla iskra, ktorá sa neskôr preniesla do mesta,“ dodal Alexander Vágner.
