Eva Ježovičová, FOTO: DJGT | 12.2.2013

Zvolen je plný historiek o básnikovi Jožovi Urbanovi

Ešte niekoľko dní a budete mať šancu nahliadnuť do Sveta (podľa) Urbana. Prípravy inscenácie pomaly finišujú a my sme sa na túto tému porozprávali s autorským tandemom: scenáristkou Uršuľou Ferenčukovou a režisérom Richardom Sanitrom.

Zvolen ponúka široké spektrum osobností, ktoré s týmto mestom súvisia. Prečo práve Jozef Urban a prečo práve teraz?

Skuska06R.S.: Jožo Urban je síce osobnosť, o ktorej sa učí aj na školách, napriek tomu sa nezvykne spájať so Zvolenom. Bola by škoda, keby sme o ňom nehovorili. Navyše, stále je považovaný za súčasného autora a jedného z najvýraznejších básnikov. Treba si ho pripomenúť a posunúť mladej generácii.

U.F.: Blízky tejto generácii je aj tým, že si prešiel podobnými problémami, otázkami, tápaniami v živote ako každý človek. Svoje odpovede a otázky sformuloval rôznymi spôsobmi, či už esejami, básňami, radami mladým autorom, piesňami či dokonca rozprávkami.

R.S.: Jožo Urban nebol z tých autorov, ktorý by potreboval byť v povedomí ako osobnosť. V popredí je jeho tvorba, ktorú publikoval, a ktorá prežila roky, dokonca desaťročia. Dnes si 15-ročné deti spievajú piesne, ktoré vznikli, keď ešte ani neboli na svete a ani netušia, že ich písal nejaký Jozef Urban.

Zameriavate sa na obdobie jeho života vo Zvolene alebo zabŕdnete aj do obdobia, keď žil v Bratislave svojím typickým umeleckým životom?

R.S.: Prejdeme jeho život skrz-naskrz a to doslova, pretože je slovensky celoplošný – narodil sa v Košiciach, najslávnejšie roky prežil v Bratislave a posledné, najpokojnejšie vo Zvolene. Nekladieme dôraz na Zvolen, prejdeme všetkými obdobiami, ale nejde v skutku o podrobnú autobiografiu, skôr o prierez obdobiami skrz jeho tvorbu.

To znie ako nejaké literárno-hudobnému pásmo…

R.S.: Presne tomu sme sa chceli vyhnúť,  snažili sme sa, aby to skôr bolo o emócii, ktorú má jeho tvorba prinášať. Hľadali sme hlavne nadčasový moment jeho tvorby.

Kto je hlavnou postavou tejto hry?

R.S.: Ťažko povedať, pretože sme sa snažili vyhnúť zobrazeniu samotnej postavy J.U. Nechceli sme divákom vnucovať predstavu o ňom ani mu stavať pomník. Daniel Výrostek, Vladena Škorvagová Ondřej Daniš sú hlavnými postavami – predstaviteľmi Joža Urbana, ako Uršuľa napísala na začiatok do scenáru: Všetky postavy sú Jožom Urbanom, ale zároveň sami sebou. Títo traja predstavujú osobnosť J.U. a jeho svet a Barbora Špániková je predstaviteľka mladej generácie, ktorá prichádza do toho sveta, ako cudzí, nový prvok, má plno otázok a hľadá odpovede. Najdôležitejšie sú jej prvé slová: Hľadám svet, v ktorom nezomrela láska, čím cituje J.U.

Tento projekt je zaujímavý aj tým, že ste na ňom pracovali spoločne a autorsky – ako to prebiehalo?

R.S.: Nápad je Ulina zásluha, ktorá sa rozhodla napísať scenár. Od októbra sme nad tým intenzívne sedeli a dobre sa nám spolu pracovalo, keďže sa jednak vhodne dopĺňame a jednak máme na isté veci rovnaký pohľad – napr. sklon k metaforám, ktoré radi dávame na javisko.

U.F.: Tak, ako je hľadanie kľúčové napr. pre postavu Barbory v inscenácii, tak bolo toto slovo kľúčové aj pre skúšobné obdobie – každý prišiel s otvorenou mysľou a srdcom a bolo to krásne, komorné. Navyše, Richard je už pomaly môj dvorný režisér, pripravovali sme spolu rozprávku Hľadá sa Mikuláš alebo galavečery Motýľ. Na celom tomto projekte je však zaujímavé, že doň nie sú zainteresovaní ľudia zvonka, ale ľudia zvnútra – napr. výtvarník Peter Petrinec, ktorý urobil scénu a kostýmy, a ktorý dokonca osobne istý čas Joža poznal.

R.S.: Myslím, že tak tvorivo sme tu už dlho nefungovali – všetci akoby sme boli jeden človek, z čoho vzišlo plno nápadov a naozaj pekné veci. Kiežby to také bolo vždy. J Rovnako zaujímavá je aj hudba. Od začiatku skúšobného procesu som si prial, aby aj hudobná zložka bola tímová práca, takže všetky piesne spievajú všetci, čo sa myslím podarilo. Ondřej Daniš, ktorý sa podpísal pod korepetitúru, bol veľmi ústretový, aj keď ja som stále vŕtal a v konečnom výbere sme zaradili 10 piesní, ktoré odznejú.

Stretli ste sa aj s pamätníkmi J.U. a nejakým historkami zo Zvolena, keďže Jožo je historkami priam opradený?

Skuska15U.F.: Doslova sme nimi boli obklopení. Sama som sa s Jožom stretla ako členka Zvolenského literárneho klubu, ktorého členom bol vtedy aj on. A hoci v inscenácii nejde o dokument, chcela som o ňom čo najviac vedieť. Jednak som komunikovala s členmi literárneho klubu, ktorí Joža poznali. Bola som potešená ústretovosťou manželky Ivany Urbanovej, ktorá bola od začiatku projektu naklonená, konzultovala detaily, dokonca prišla na skúšku a vďaka nej sme sa dostali k pôvodnému rukopisu skladby Voda, čo ma drží nad vodou, ktorý má o dve slohy viac než neskôr použitý text. Rozhodli sme sa ich použiť, takže každý, kto príde, bude mať šancu vypočuť si originál. Taktiež som si počas prípravy inscenácie vymyslela projekt SMS-ky pre Joža, vďaka čomu mi prišli správy od Košíc, cez Bratislavu, Senec, Zvolen od osobností ako Miro Žbirka, Oľga Záblacká, Janko Lehocký cez Daniela Heviera, Ľuba Feldeka,… Veľa krásnych odpovedí pre Joža. Náhodou sme sa spojili s fotografom Ľubom Vojtekom, ktorý Joža posledné roky sprevádzal na jeho reportážnych cestách a fotil aj jeho. Ľubo chodil a dokumentoval priebeh tejto inscenácie.

R.S.: Bolo to zvláštne, že sme tu v kancli začali škrabať na papier nejaký projekt a ja som bol v šoku, ako sa správa o príprave inscenácie rozšírila a ako si ľudia navzájom dávali echo. Postupne vznikla určitá sieť a my sme začali pociťovať veľkú zodpovednosť. Dokonca ZŠ Jozefa Urbana z Košíc sa nám náhodou ozvala.

Skuska22

Fotogaléria