Mesto Zvolen vo februári vyhlásilo súťaž Krajšie priestory, ktorej cieľom bolo motivovať ľudí, aby iniciatívne menili prostredie okolo seba. Ako to dopadlo?
Vedenie mesta dúfalo, že mnohí Zvolenčania chodia po svojom meste s otvorenými očami. „Cieľom bolo motivovať ľudí, aby sa na svoje okolie pozreli inak a aby ho následne podľa vlastných predstáv zmenili k lepšiemu,“ povedal viceprimátor Jaroslav Stehlík vo februári. Do súťaže sa prihlásili ôsmi záujemcovia spolu s desiatimi projektmi, mesto vybralo tri. Najkreatívnejšie alebo tie, ktoré najzásadnejším spôsobom menili okolie. Dva z projektov získali 500 €, jeden 333 €. Dnes už výsledok tejto investície môžeme vidieť.
Najprv sa zastavíme pri tom, čo máme najbližšie – v centre. Ihrisko na Bystrickom rade konečne získalo podobu, ktorú môže využívať široké okolie. „Chceli sme opraviť lavičky, doplniť chýbajúcu hojdačku, vymeniť pokazenú šmýkačku, vylepšiť stav pieskoviska a využiť vybetónovanú plochu na ihrisku,“ začína svoj príbeh Eva Vaníková, ktorá prišla s nápadom revitalizácie ihriska. Časom sa však projekt skomplikoval. „Keďže doba od podania projektu po jeho revitalizáciu bola príliš dlhá, na ihrisku medzičasom pribudli ďalšie problémy – zničených bolo viac lavičiek, ako sme pôvodne uviedli,“ dodala Vaníková. Smutná bola aj z toho, že plachtu, ktorú kúpili na zakrytie pieskoviska, okamžite ukradli. „Možno by pomohlo, keby sem mestská polícia chodila častejšie,“ uvažovala nahlas. Evu Vaníkovú k projektu inšpirovala aj kniha so spomienkami Zvolenčanov: „Páčilo sa mi, ako sa ľudia v minulosti stretávali a organizovali do rôznych spolkov. Predtým som netušila, že Zvolenčania boli takí družní,“ smiala sa Vaníková. Ich brigáda na obnovu ihriska bola tiež spoločenskou udalosťou – prišli mamičky a otcovia aj s deťmi. Pomohli aj ďalší. Jeden mladík, študent drevárskej strednej školy opravil chýbajúce lavičky úplne zadarmo. Ihrisko tak opäť ožilo. Pre mladú mamičku to však nie je koniec, už dnes spolu s ostatnými dobrovoľníkmi rozmýšľa, ako by sa dalo ďalej rozvíjať.
Do parku sa vrátil život
Podobný príbeh nám neskôr rozpráva aj ďalšia mladá mamička Zuzana Kmeťová zo sídliska Zlatý potok. Ten jej príbeh sa ale týka Parku Jozefa Dekréta Matejovie. „Našou víziou je, aby sa park stal atraktívnym miestom pre trávenie voľného času obyvateľov nielen sídliska Zlatý Potok, ale aj všetkých Zvolenčanov a ostatných ľudí, ktorí hľadajú príjemné miesto na relax,“ písala Kmeťová v projekte. Nepáčilo sa jej, že park je napriek svojmu potenciálu málo využívaný: „V dopoludní ho využívajú najmä škôlkari na vychádzky a hry, ale bohužiaľ sa v ňom väčšinou zdržiavajú ľudia holdujúci alkoholu, čo odrádza iných od jeho masívnejšieho využívania,“ vysvetľovala. A tak spolu s ďalšími mamičkami pretvorila za niekoľko dní Park J.D. Matejovie na Živý park. Na chodníkoch pribudli rôzne hry, kresby, na stromoch búdky pre vtáčiky, netopiere či chrobáky. Verejnosť ich aktivity oslovili. „Niektorí sa zastavili, keď šli okolo, iní sa prišli pozrieť, čo robíme. Začali sme dve, nakoniec nás bolo 5 a pridali sa aj otcovia,“ opisuje, ako sa projekt vyvíjal. Kresliť škôlky po chodníku ju vrátilo do detstva, no zlepšila si aj svoje technické znalosti. „Po toľkých návštevách železiarstiev už viem o skrutkách pomaly viac ako niektorí predavači,“ smeje sa Zuzana. Aj ona plánuje ďalej, ako by sa park mohol do budúcna vylepšovať.
Posledná zastávka pri prehliadke „krajších priestorov“ končí na sídlisku Zvolen-Západ. Na betónových plochách pred školou totiž vyrástla malá komunitná záhradka. Jej autorkami sú mamičky z centra Rodinka, ktoré sídlia v komunitnej obývačke OKO. Napadlo im, že ľuďom na sídlisku chýba pôda a možnosť pestovať si užitočné rastliny.
„Cieľom bolo vytvoriť možnosť predovšetkým pre spoluprácu rodičov a detí na budovaní záhradky a následnej starostlivosti o ňu. Rovnako je to aj priestor pre seniorov a deti zo základnej školy, aby sa podieľali na vytváraní miesta, ktoré ľuďom zo sídliska umožňuje nielen skrášliť priestory, v ktorých žijeme, ale približuje ich k životu užšie spätému s prírodou,“ píše Miriam Kucháriková z Rodinky v projekte.
Život na sídlisku je iný ako život na dedine a ľuďom často chýba možnosť pestovať si rastlinky či kvety. Deti tak nemajú možnosť učiť sa láske k pôde a starostlivosti o ňu. „Sme presvedčení o tom, že táto „prvá komunitná lastovička“ bude impulz aj pre ostatných obyvateľov sídliska, aby pred svojimi panelákmi podobným spôsobom realizovali „mini sídliskové záhradky“,“ hovorí Miriam. Projekt realizovali v rámci viacerých etáp, ktoré boli zároveň príjemnými chvíľami strávenými spoločne. „Deti sa spolu hrali, no bavilo ich aj polievať,“ smeje sa Miriam. Teší ju, že projekt bol vydarený a do budúcna ho plánujú ďalej zveľaďovať.
Tri projekty, desiatky ľudí, ktorým záleží na tom, ako sa ľuďom v tomto meste žije a stovky tých, ktorí pocítia výsledok na vlastnej koži – krajšie priestory.