Na medzinárodnej súťaži v astronómii a astrofyzike v Indonézii získal striebro. Spomedzi 250-tich účastníkov obsadil štrnáste miesto a domov sa vrátil s medailou. Nevadí mu počítať 5 hodín vkuse a už teraz plánuje účasť na súťaži v Indii budúci rok. Iba 17-ročný Zvolenčan Jozef Lipták.
Do Indonézie cestoval minulý mesiac spolu s piatimi kolegami a dvomi vedúcimi. V mestečku Magelang na centrálnej Jáve súťažil so stredoškolákmi z celého sveta. A bol úspešný.
Súťaž bola náročná – trvala viac ako týždeň a skladala sa zo štyroch častí. Hneď po príchode im organizátori odobrali všetku elektroniku, aby nemohli pri výpočtoch podvádzať. Stredoškoláci počítali päť hodín vkuse viacero príkladov, potom ich čakali ďalšie zadania. Okrem toho pozorovali oblohu v noci a ich úlohou bolo poctivo zakresliť, čo videli. Podmienky mali sťažené – organizátori vybrali zlý dátum, takže mladí astronómovia kvôli splnu nevideli dobre.
„Ja som pozorovanie napriek tomu zvládol asi najlepšie, aj keď som na oblohe dokopy nič nevidel. Mám vlastný ďalekohľad a veľa pozorujem, navyše táto oblasť bola na pozorovanie veľmi zaujímavá,“ hovorí Jozef Lipták.
Južná pologuľa im samozrejme ponúkla celkom iné pohľady ako doma. „Kým bol človek otočený na sever, všetko bolo len hore nohami. Keď som sa otočil juh, pozoroval som oblohu, akú som nepoznal,“ vysvetľuje ďalej.
Dodáva, že pred súťažou ich v žiarskom planetáriu na túto časť pripravovali. Okrem toho nemal na prípravu veľa času – až počas prázdnin začal študovať literatúru, prevažne v anglickom jazyku, a počítal príklady. Na Slovensku podľa neho neexistuje systematická príprava stredoškolákov v astronómii alebo astrofyzike, napriek tomu sú podľa Jozefa Slováci na medzinárodných súťažiach, ako je táto, úspešní.
„Je to asi tým, že nás je málo, takže dopredu vieme, že pôjdeme na súťaž, takže sa samostatne pripravujeme.“ Oproti Českej republike, ktorá má výrazne viac aktívnych astronómov, má Slovensko značnú nevýhodu.
Vo štvrtej triede objavil v dedkovej knižnici knihu o astronómii. Začal si ju študovať a odvtedy ho astronómia baví. Dnes sa jej okrem matiky, ktorá ho zaujíma rovnako, intenzívne venuje. Rodičia aj kamaráti ho podporujú. Je to tým, že podobnú záľubu v triede nemá ako jediný: „Sme taký atypický kolektív – keďže sme matematická trieda, všetci sa venujú odbornej činnosti, takže si rozumieme,“ hovorí Jozef. Čo je zaujímavé, na súťaži, ale aj vo všeobecnosti sa astronómii venujú prevažne chlapci. Spomedzi najúspešnejších krajín bodoval Irán, ktorý patrí dlhodobo medzi úspešných účastníkov, podobne ako India, Indonézia či Singapúr. Práve Irán mal ako jeden z mála medzi súťažiacimi aj dievča.
Súťaž bola priestorom pre nové kontakty
„Po príchode na vysokú školu už výkony na súťaži nie sú dôležité. Dôležité sú kamarátstva,“ hovorí Jozef. Preto sa účastníci snažia predovšetkým spoznať. Slováci si tradične dobre rozumejú s Čechmi, tento rok im boli blízki aj Slovinci, s ktorými bývali na izbe vždy po dvoch.
„V rámci predstavenia kultúr sme spievali ľudové pesničky. Jednu sme naučili aj Slovincov a spievali s nami. Rovnako ako Kaťušu, ktorú spieval už celý kolektív súťaže spolu,“ hovorí Jozef s úsmevom.
Počas účasti na súťaži nebolo veľa času na cestovanie po krajine, ale Jozef ocenil predovšetkým fungujúcu dopravu, ktorú porovnal s tou indickou. „Je určite lepšia ako v Indii, hoci pomalšia ako u nás.“ Organizátori ho vzali na Borabudur, jeden z najväčších budhistických chrámov na svete. Po návrate domov ho najviac prekvapila slovenská zelená. „Človek si ani neuvedomí, aké je Slovensko zelené. Indonézia je tak čudne žltozelená,“ dodal Jozef so smiechom. Budúci rok sa plánuje zúčastniť súťaže v Indii. O rok ho čaká výber vysokej školy. Zvažuje Prahu, ale ešte uvidí, kam ho to zaveje.
