ZVonline (Teres Ragačová), foto: il. | 18.4.2011

Tak podviedol by si?

„Vedel by si podviesť priateľku?“, opýtala sa ho s takým zvláštnym výrazom na tvári. „Ja..no, ehm…“ začal koktať. Cítil ako očervenel pod myšlienkou jej nahého tela. „Tak vedel?“, videl ako sa usmieva. Zbožňoval ten jej úsmev. Taký šibalský, nevyspytateľný, nikdy nevedel, čo jej prebieha mysľou, čo si zaumienila, čo chce urobiť. Tak ako teraz.

„Ja ju ľúbim.“

„Ale ja sa ťa nepýtam na lásku. Pýtam sa ťa na sex.“ Zabehlo mu.

„Tak…to neviem. Je to ťažká otázka.“

Prešla do kúpeľne, nechala otvorené dvere. Sedel oproti nim na stoličke pri stole a v zrkadle, ktoré bolo nad umývadlom sa odrážala ona z ďalšieho zrkadla, ktoré bolo pri dverách. Prehrabovala si vlasy rukami. Chvíľu ju pozoroval a videl ako sa jej hýbu pery, keď vravela:

„Vôbec to nie je ťažká otázka. Ide len o to, či by si bol schopný sa jej potom pozrieť do očí.“

„To  by som nedokázal. Pozrieť sa jej do očí bez výčitiek.“

„Aaale, prosím ťa,“ rozosmiala sa, „však nemôžeš vedieť, či sa tak ona každý deň na teba nepozerá. Bez výčitiek.“ Našla jeho oči v spleti odrazov v zrkadlách. Rýchlo ich sklopil. Nikdy nevydržal dlho jej pohľad. Jej pohľad prenikal pod kožu, do mozgu, mal pocit, že v ňom číta, a že sa v tom ešte aj vyžíva.

„To by mi neurobila.“

„Ako vieš? Sám predsa premýšľaš nad tým, že by si jej to urobil, prečo to ona už nemohla spraviť?“

„Nepoznáš ju!“ takmer vykríkol.

„To nie, ale poznám ľudí. Vždy chcú čo najviac.“

„Viem o čo ti ide!“ Počul ako sa uchechtla.

„Naozaj? Tak o čo mi ide?“ Postavila sa do dverí kúpeľne.

Nemala na sebe takmer nič. Len krátke obtiahnuté kraťasy a košeľu, ktorú si celú rozopla, kým bola v kúpeľni. Odkrývala jarok medzi plnými prsiami, ktoré z polovice prekrývali strany košele. Malé bruško končilo pri kúsku trčiacej čipky sponad kraťasov. Naprázdno preglgol. Oprela sa o zárubňu, košeľa sa jej z jednej strany poprsia takmer skĺzla.

„O to-to…chceš, aby som podviedol priateľku…s tebou.“ Nadvihla jedno obočie.

„Nie. Neuhádol si. O toto mi vôbec nejde.“ Povedala a zapla si jeden gombík na košeli v strede medzi prsiami.

„Prečo to potom robíš?“

„Ale ja nič nerobím.“ Povedala to tak samozrejme, že tomu takmer hneď uveril. Na okamih ostalo ticho.

„Chodíš tu polonahá, rozprávaš veci o podvádzaní a tvrdíš mi, že nič nerobíš?! Žartuješ?“

„Možno by som mohla podotknúť takú maličkosť akou je, že aj ty si polonahý…“ Žmurkla na neho.

Akoby to nevedel, obzrel sa. Mal len trenky. No áno, tak spáva vždy. Iba v trenkách. A keďže po žúre zostal u nej – spať…

„Áno, ale ja ťa neprovokujem.“ Dodal.

„To si možno myslíš len ty.“ Usmiala sa s pozdvihnutým obočím.

„Tak podviedol by si priateľku?“ Pohla sa k nemu. Zdvihol k nej hlavu, mal ju presne v úrovni jediného zapnutého gombíku. Cítil jej vôňu. Omamnú, opojnú. Nepatrne zdvihol ruky, no nechal ich visieť len vo vzduchu. Sadla si mu do lona. Oči sa im stretli na rovnakej úrovni.

„Ako tak pozerám, tak zrejme áno.“ Prešla mu rukou po slabinách.

„Popri tom, čo robíš, by bol vzrušený každý normálny chlap!“ Obhajoval sa.

„No konečne sa dostávame k niečomu podstatnému… Si normálny chlap… Normálny chlap sa vzruší… aaa…. Podvedie…“ Posledné slovo mu pošepla do ucha. Striaslo ho.

„Ja ju milujem…“ Povedal, keď jej položil ruky na boky a pomaly ich ťahal popod košeľu.

„Ja viem…“ Šepla.

Pozerala mu uprene do očí, keď jej jeho ruky rozopli jediný gombík. Neustále sa mu dívala do očí, aj keď mu vytiahla dôkaz vzrušenia cez otvor na trenkách. Aj vtedy, keď jej stiahol košeľu, keď sa posunula, odtiahla si kraťasy a posadila sa na neho.

„Zlato, nikdy v živote by som ťa nepodviedol.“ Povedal, keď sa na ňom začala pohybovať a jej prsia sa pomaly začali nadvihovať popred jeho oči.

„Neklam!“ Vzdychla a pobozkala ho.