BBonline.sk (Jakub Forgács) | 13.2.2011

Sviatok lásky, alebo len ďalšia komercia?

Mnohí z nás považujú 14. február – deň svätého Valentína, len za komerčný, americký pseudosviatok. Pravdou však je, že tento sviatok vznikol v Európe, jeho oslavy majú tradíciu dlhú už vyše 1500 rokov a komercionalizácia ho zasiahla až v 19. storočí.

Pôvod dňa svätého Valentína je veľmi nejasný, priam skrytý pod rúškom tajomstva. Meno Valentín či Valentinus totiž, podľa legiend a iných písomností, nosilo viacero svätcov – martýrov, ktorí zahynuli mučeníckou smrťou. Cirkev si 14. februára spomína hneď na dvoch z nich, hoci viacerí historici sa domnievajú, že ide o jednu a tú istú osobu.

Asi najznámejšia legenda hovorí, že Valentín žil v 3. storočí a bol pohanským kňazom, ktorý sa obrátil na katolícku vieru. Ako katolícky kňaz – biskup, spravoval diecézu v Terni, v regióne Umbria (stredné Taliansko). Mal odmietnuť poslušnosť cisárovi Claudiovi II. Gótskemu, známemu svojimi krutými vojnovými výpravami. Ten totiž vydal dekrét zakazujúci manželstvo, pretože ženatí muži, ktorí sa musia starať o svoje rodiny, boli vraj slabšími bojovníkmi a chýbala im odvaha. Vstúpiť do manželského stavu mohli len tí, ktorí neboli vhodní pre vojenské remeslo resp. tí, ktorí si svoje roky v armáde už odslúžili. Valentín však napriek zákazu ďalej zasnuboval a oddával zamilované páry, pretože toto nariadenie považoval za porušenie božích zákonov. Skončil vo väzení, ale aj tam ďalej pomáhal prenasledovaným kresťanom, posilňoval ich modlitbou a údajne robil zázraky – jedným z nich malo byť aj prinavrátenie zraku a sluchu postihnutej žalárnikovej dcére, s ktorou si boli veľmi blízki. Odsúdili ho na mučenie palicovaním a keď sa ani po ňom nevzdal svojej viery v Krista, čo by ho zachránilo, verejne ho sťali, pravdepodobne 14. februára 269 (spomínajú sa ale tiež roky 270 a 273). Legenda dodáva, že biskup Valentín zanechal pred smrťou vyliečenej dcére žalárnika lístok s vyznaním svojej lásky, s pozdravom “od Tvojho Valentína“.

Aj napriek tomu, že nie je známy dátum Valentínovho blahorečenia, úcta k tomuto “svätcovi lásky”, sa začala šíriť už v 4. storočí. Sviatok svätého Valentína však katolícka cirkev začala oficiálne sláviť až oveľa neskôr. Zaviedol ho pápež Gelasius I. – 14. februára 496. Historici sa ale domnievajú, že Gelasius I. v skutočnosti o Valentínovom živote veľa nevedel a zrejme len hľadal náhradu za pohanské sviatky luperkálií, ktoré sa slávili 15. februára. Rimania vtedy oslavovali vlčicu, ktorá odchovala zakladateľov mesta, Romula a Réma. V tomto období sa tiež slávili dni bohyne plodnosti Juno, spájané s rituálmi očisty od zla a oslavami ženskej plodnosti. Keďže oslavy často prerastali do neviazaných a vášnivých orgií, boli v roku 494 zakázané. Cirkev tento sviatok upravila tak, že svätému Valentínovi, ktorý mal sviatok deň predtým, zverila do ochrany snúbencov a zamilovaných. Hovorí sa tiež, že začiatkom februára si svoj párik hľadajú aj vtáci, a preto sa 14. február slávi ako sviatok zamilovaných.

V stredoveku sa k svätému Valentínovi ľudia utiekali aj počas ťažkých chorôb – moru, bolesti hlavy a brucha, ale aj epilepsie. V Spojených štátoch, v Anglicku a v románskych krajinách sa stal patrónom zamilovaných. Avšak nie je len patrónom zamilovaných, ale aj cestujúcich, mládeže ba dokonca i včelárov. V niektorých prístavných mestách sa 14. februára schádzali cechy kupcov, moreplavcov, remeselníkov a iných obchodníkov na priateľských spoločných stretnutiach.

Prvú “valentínku” údajne poslal v 15. storočí z londýnskeho väzenia orleánsky vojvoda Charles svojej manželke. Najstaršia zachovaná valentínska pohľadnica sa nachádza v Britskej knižnici v Londýne a ide o zamilovaný list, napísaný presne 14. februára, ktorý poslala v roku 1477 istá Margery Brewsová svojmu snúbencovi. V roku 1847 predala Ester Howlandová prvé, vlastnoručne vyrobené, valentínské pohľadnice. Tohto sa chytili aj ďalší obchodníci a postupne začali ponúkať valentínske sladkosti, kytice a hračky.
V súčasnosti americká asociácia Greeting Card odhaduje, že po celom svete je každý rok zasielaná približne jedna miliarda Valentíniek.

Najväčšiu popularitu má deň svätého Valentína v USA, Kanade, Veľkej Británii, Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Austrálii, Japonsku, ale aj v ďalších štátoch sveta. Do krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, prenikla tradícia osláv dňa svätého Valentína až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy už bola značne poznačená podporou podnikateľov, obchodníkov, výrobcov cukroviniek, valentínskych suvenírov a najrôznejších darčekov. Výzdoba, sortiment a reklama obchodov v tomto období každému pripomína, aký deň sa blíži.

Ľudia sa v súčasnosti delia na dve skupiny – buď sú týmto sviatkom nadšení, alebo ho ignorujú. Je na každom z nás, či tento deň budeme oslavovať, alebo nie. Láska by ale mala byť naším “chlebom každodenným”, veď jej prejav vždy poteší. A nielen na svätého Valentína.