ZVonline (Nika Spišková), foto: FS Poľana | 4.5.2011

Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

Folklór je dnes medzi mladými ľuďmi často považovaný za zastaralý a nezaujímavý, no stále je dosť tých, ktorí si bez ľudovej hudby a tanca svoj život ani nevedia predstaviť. Tí sa potom stretávajú vo folklórnych súboroch, kde sa spolu snažia udržiavať stále živú slovenskú tradíciu. Jedným z takýchto súborov je aj FS Poľana, ktorý tento rok oslavuje už svoje 55. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo odchytiť po jednom z vystúpení na pár otázok riaditeľku súboru Annu Šatanovú a manažéra súboru Pavla Gejdoša.

FS Poľana oslavuje tento rok už svoje 55. narodeniny, no predsa sú možno ľudia, ktorí o ňom ešte nepočuli. Skúste nám ho na úvod predstaviť.

A.Š.: Folklórny súbor Poľana pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene. Členmi nášho súboru sú študenti, ktorí tu študujú, zo všetkých štyroch fakúlt, okrem toho mládež z mesta a členmi súboru sú aj zamestnanci, hlavne vo vedení súboru. Univerzita nám poskytuje priestory, ktoré využívame na nácviky aj prípravu programov. Môžem povedať, že je veľmi dobré, že máme tieto priestory a vedenie univerzity aj takýmto spôsobom podporuje činnosť mladej generácie, ktorá sa venuje tomuto koníčku. Táto práca vyžaduje skoro celého človeka, je to vlastne zamestnanie na plný úväzok. Dnešná doba je taká, že toho času je málo, preto veľmi oceňujem prácu nášho choreografa docenta Chudého, manažéra Ing. Gejdoša, vedúceho ľudovej hudby Ing. Danihela a vedúcich speváckych zložiek Ing. Králika a Ing. Bebeja, ktorí si napriek všetkému ten čas nájdu a potom vidno výsledok v podobe dobrého vystúpenia.

Vo Zvolene a v okolí je niekoľko súborov, spomeniem napríklad Zorničku či Marínu, je ten váš niečím výnimočný?

A.Š.: Zvolen je typický tým, že má veľa súborov, to zázemie folklóru je tu veľmi silné. Podobné je to aj v Detve. My sme špecifickí tým, že sme vysokoškolský folklórny súbor, ktorý bol založený roku 1956, takže máme dlhú históriu, ktorá súvisí s pôsobením Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a neskôr s Technickou univerzitou vo Zvolene. Čiže sme výnimoční tým, že máme túto študujúcu mládež.

Aké sú vaše vzťahy s druhými súbormi? Je medzi vami priateľstvo či konkurencia?

A.Š.: No pokiaľ ide o druhé súbory, tak my s nimi vychádzame veľmi dobre. Mávame spoločné vystúpenia. Aj teraz chystáme váľanie májov spolu so súborom Marína. So súborom Zornička máme veľmi pekný vzťah, lebo to je taká liaheň našich ľudí, ktorí potom prídu ku nám alebo do Maríny. Čiže je to veľmi pekná spolupráca. Naši súboristi pomáhajú týmto mladým, či už ako muzikanti alebo pedagógovia. Je to aj o konkurencii, ale chcem povedať, že tá konkurencia v oblasti folklóru, to nie je taká typická konkurencia ako v biznise. Ale je to taká konkurencia, v tomto krásnom umení úplne ináč ponímaná.

Zdá sa, že v súčasnosti je pre mladých viac „v kurze“ západná kultúra. Nájde sa stále dosť takých, pre ktorých je slovenský folklór atraktívny?

P.G.: Musím povedať, že ako sa mení doba, mení sa aj folklór a aj prístup ľudí k nemu. Zistili sme, že už nemôžeme porovnávať generácie medzi sebou, ani prístup tých ľudí a to prečo to robia. Každý má iné dôvody a niekedy je to veľmi ťažké zosúladiť. Je pravda, že tých ľudí je stále menej a menej, lebo dnes to už nie je „in“ ako sa povie. Každý sa orientuje na iné veci, ale stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci, a keď to robia tak to vyzerá ako dnes.

Členmi vášho súboru sú prevažne študenti, ktorí sa často striedajú?

A.Š.: Veľmi dobre ste to vystihla, že náš súbor je tým, nechcem povedať poznačený, že u nás študujú päť rokov a potom odchádzajú. Je veľmi málo tých čo si tu založia rodiny a ostanú. Je tu pestrá výmena členov. Preto každý október venujeme konkurzu.

P.G.: Ja by som doplnil ešte, keď ste sa pýtali, čím je náš súbor iný, tak možno práve v tomto. Tu nikdy neexistovala rivalita a nevraživosť medzi ľuďmi, že ten tancuje sólo a ten nie. Bol to vždy fakt výborný kolektív, a keď prišli aj z iných súborov, tak hovorili, že sa to ani nedá porovnať. Neviem či je to tak, ale tých ľudí sa vymenilo strašne veľa, tak to nemôže byť len o ľuďoch, je to taká energia čo to drží na tejto úrovni.

Čo plánujete v najbližšej dobe? Kde vás môžeme vidieť?

P.G.: Teraz budú vystúpenia k 55. výročiu vzniku – jedno pre verejnosť a jedno pre bývalých súboristov, ktorí niekedy pôsobili v súbore. Potom nás môžete vidieť na slávnostiach v Heľpe a v Detve, potom v Očovej. V auguste budeme v Čechách a v septembri sa chystáme do Turecka. Čiže tých vystúpení bude teraz dosť.

Čo by ste nakoniec odkázali tým, ktorí by sa k vám chceli pripojiť?

A.Š.: Nech prídu, budeme veľmi radi. Okrem toho, že sa naučia vnímať folklór, nájdu tu výbornú partiu. Oni sú vynikajúci kolektív. Spája ich nie len tá práca na javisku, ale aj krásny mimosúborový život. Ja si myslím, že je to pre mládež dnes veľmi dôležité, lebo tých negatívnych vplyvov je strašne veľa. A práve takáto veľká záľuba ich spája a dokážu vytvoriť pre ľudí pekné predstavenie a dať to čo majú radi ostatným, čiže je to taká radosť pri srdci.

Fotogaléria