Žijeme v 21. storočí. Máme možnosť používať značku Apple, slobodne fandiť národnému hokejovému tímu a máme aj slobodu názoru a vyjadrovania sa. Samozrejme ak si značku Apple môžeme dovoliť, ak za fandenie na športovom zápase nepokladáme otvorené výtržnosti a ak slobodný názor nenamaľujeme na stenu kostola.

„Ľudia si už zvykli“, povedala mi staršia pani, keď som fotila nápis na Sekierskom kostole. Opýtala som sa: „Na čo si zvykli?“ Zvykli si na vandalizmus? Na vulgárnosť? Na prejavovanie vlastného názoru spôsobom, že namaľujeme mužský a ženský pohlavný orgán hneď za nápis „Smrť kresťanom“? Nemám pocit, že by ľudia v mojom okolí boli zvyknutí na podobné výtržnosti, ale je pravdou, že zostanú chladnými, keď sa niečo podobné stane. Mávnu rukou, ale za to nemôže zvyk na vandalizmus, ale zvyk na ich pohodlnosť. Pretože by sa niekto musel ozvať, aby sa veci menili. Niekto by musel vystúpiť z radu, niekto by musel prehovoriť. Ale kto?

Nebyť jedincov, ktorí to dokážu a chcú žiť v lepšom svete, bez vagín na stenách kostolov, možno by sa o nápise ani nehovorilo. Ľudia by sa naň pozerali z okna, kým by ho členovia farnosti nepremaľovali. Je poburujúce, že aj v 21. storočí vandal B.S počmára svätostánok, akoby sme žili v dobe, kedy sú kresťania prenasledovaní. Možnože počet veriacich kresťanov klesá, ak by boli prenasledovaní ako v minulosti, zostalo by zdravé jadro. Kto by bol ochotný v dnešnej dobe skutočne trpieť len z presvedčenia, že viera ho vyslobodí? Nebola cirkev najpevnejšia práve v dobách, keď sa proti nej postavila spoločnosť? Prečo až keď sú ľudia prenasledovaní, ukazujú svoj skutočný charakter?

A preto si myslím, že kresťania sa pri podobných nápisoch len pousmejú, pretože „Smrť kresťanov“ (za čo pokladáme ľudí skutočne presvedčených a žijúcich podľa ich morálnych a etických princípov) znamená priamy vstup za bránu k Tomu, v ktorého veria.

Zo zásady odmietam vandalizmus a podobné prejavy spoluobčanov. Je predsa viacero spôsobov, ako sa vyjadriť a ak B.S iný spôsob nepozná (ak má vôbec násť rokov), zostáva nám dúfať, že svoj čin časom pochopí. Pretože keby sme žili v starom zákone, kde sa riadili zásadou „oko za oko, zub za zub“, asi by už mal vandal na fasáde svojho domu namaľované pohlavné orgány.