DTonline | 6.1.2012

ŠKANDÁL – vlekári z Látok rok nevideli výplatu

Od počiatkov boli neodmysliteľnými tvárami lyžiarskeho strediska v Látkach – Prašivej. Partia Vlekárov stála pri zrode strediska, začiatkoch lyžovania, prežili časy slávy i pády strediska.

Od roku 1975 sa pri vleku vystriedali tri generácie nadšencov spod fiľakovského hradu, ktorí často na úkor iných vecí pracovali v mraze i daždi k spokojnosti lyžiarov. Skúsenosti takmer štyroch desaťročí, odbornosť a zodpovednosť k práci rezonovali nielen v okolí. Vlekárov zo strediska v srdci Veporských vrchov dnes poznajú v nejednom stredisku na Slovensku. Od začiatku tejto zimnej sezóny ich už však v Látkach-Prašivej niet.

Firma, ktorá hotel na Látkach- Prašivej spolu s vlekmi prevádzkuje, už takmer rok dlhuje vlekárom aj na výplate.
,,Konateľ firmy, ktorá má stredisko v súčasnosti v prenájme, nám dal písomný prísľub, že nás do 5.1.2012, teda do dnes vyplatí.“ Zatiaľ sa tak však nestalo a pravdepodobne k výplate teraz už bývalých zamestnancov dnes nedôjde. Vlekári navštívili Hotel Royal včera, avšak k vyplateniu alebo prijatiu zo strany konateľov aj napriek niekoľkohodinovému čakaniu nedošlo. Kompetentní neboli ochotní písomne potvrdiť ani nový termín vyplatenia vlekárov. Nakoľko ranné telefonické jednanie s konateľom spoločnosti bolo neúspešné na Hoteli Royal sú prítomní niektorí vlekári, ktorí tu hodlajú zotrvať do polnoci, kedy uplynie stanovený termín. Ostatní sa neustále pokúšajú o dojednanie okamžitej výplaty s konateľom. Podľa najčerstvejších informácií priamo z miesta k výplate dôjde až v nedeľu o 18:00 na Hoteli Royal. Naša redakcia bude dianie pozorne sledovať. Prinášame rozhovor s vlekármi z Látok.

Čo bolo vaším hlavným dôvodom odchodu zo strediska? Mzdy?
Je to dobrá otázka, nie je to len o mzdách, je to o vzťahu k stredisku. Vlekári 37 rokov pracovali čestne a svedomito, po minulej sezóne sa to však ďalej nedalo. Iná možnosť ako ísť nebola.

Teda mohli za to rozpory s vedením?
V podstate ani neviem, za uplynulú sezónu sme zažili troch riaditeľov. Povedzme to tak, že spolupráca je ťažká, pokiaľ ľudia na druhej strane nepestujú korektné vzťahy s pravdou.

Teda klamú?
To som nepovedal! Ak napríklad niekto svoju životnú tvorbu postaví na ireálnych predstavách, ktorým sám uverí a žije v tom, je to klamstvo? Namotávať sa na to dá, čože o tom. Ľudia sú akí sú, žiaľ. Ja si ako slušný človek myslím, že na švindli sa nedá postaviť ani králikáreň nie to ešte spoločnosť.


Za čím vám je najviac ľúto? Ak vás vyplatia vrátite sa na Prašivú?
Mne je najviac ľúto ľudí, ktorí to stredisko mali naozaj radi a radi sa tam vracali. Mnohým je ľúto že práca štyroch desaťročí dostane na frak. Mnohým je toho strediska ľúto. Za daného stavu o návrate ani len nerozmýšľame. Verím tomu, že sa raz na Prašivú vrátime. Zatiaľ však čakáme na nedeľu a ,,zostávame v exile.“

 

Aké sú vaše názory na dianie v stredisku?
Bol som tam včera a prvýkrát v živote som mal dobrý pocit, že odtiaľ odchádzam. Keď tam proste príde chlap, ktorý tam robí niekoľko desaťročí, alebo niekto kto tam je od detstva, a ktosi koho v živote dovtedy nevidel mu povie, že celý ten čas mal vyložené nohy a nič nerobil, tak s akým pocitom by mohol odísť? A môj názor na dianie?
Pomôžem si jednou švejkovinou: ,,Taková blbá monarchie nemá ani na světě bejt.“ Ale zároveň si prajem aby vydržala aspoň do nedeľného večera.

Fotogaléria