Keď sme prišli na ich koncert, ktorý sa konal v sále Palace na Sliači 27. októbra, privítali nás zatvorené dvere. Meškali sme a nikto nebral ohľad na pravidlo akademickej štvrťhodinky. Až tesne po koncerte sme zistili, že naše klopanie bolo vlastne klopaním na „Heaven´s door“.
Taká je totiž hudba Cigánskych diablov – božská. Už takmer 20 rokov v sebe kombinuje prvky cigánskej, folklórnej či vážnej hudby a táto kombinácia ich preslávila po celom svete. Aj koncert na Sliači bol len odskočením z jesenného turné po Európe, ktoré odštartovalo 17.9. vystúpením na prestížnom festivale Beethovenfest v Bonne. Momentálne koncerty sú súčasťou projektu Roma Rhapsody, na ktorom sa Cigánski diabli podieľajú spolu so známym rakúskym klavíristom Paulom Gouldom. Celá myšlienka vznikla pri príležitosti 250. výročia narodenia Franza Liszta.
Koncert, ktorý zorganizovalo MsKs Sliač, a ktorý publikum ocenilo srdečným potleskom, ostal priestor aj na rozhovor o detailoch tohto turné. Rozprávali sme sa s jedinou ženou v kapele a výbornou violončelistkou, Silviou Šarközi.
Svoje jesenné turné ste otvorili koncertom na festivale Beethovenfest v Bonne, ktorému určite predchádzali veľké očakávania. Aký bol výsledok?
Fantastický. Boli sme poctení, že nás pozvali na takýto prestížny festival, veľmi sme sa tam tešili. Vystúpili sme spolu s Paulom Gouldom a koncert mal veľkú odozvu. Vyzerá to, že si nás budú pozývať aj naďalej. Máme už ponuky.
Súčasťou turné s Roma Rhapsody je 25 koncertov, z toho až 18 je v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli zamerať na nemecké publikum?
Pretože Nemecko je veľmi kultúrna krajina a žije vážnou hudbou. Vznikol dopyt aj vďaka tomu, že sme otvorili novú agentúru, ktorá nás v tejto krajine propaguje a organizuje nám koncerty.
Na spomínanom projekte spolupracujete s Paulom Guldom. Ako sa vám spolu hrá?
Fantasticky. Vo svojej hudbe sme aj predtým využívali klasické prvky, teraz sme si však vybrali klasiku ako tému, ktorú spracúvame na svoj etno štýl. Paul zahrá klasickú časť, a tak majú naši poslucháči možnosť pocítiť vklad jeho aj našej hudby. Ľudia to vnímajú a je to úžasný projekt.
Keďže reakcie sú dobré, znamená to, že sa vám úspešne darí tieto prvky skĺbiť. Spomínate si, či to tak bolo aj na začiatku vašej kariéry?
V kapele máme všetci vyštudovanú klasickú hudbu, ktorej sme sa začali venovať ako prvej a to pokračuje dodnes. V súčasnosti pozývame umelcov, ktorí sa venujú vyslovene klasickej hudbe a diváci tak majú možnosť porovnať prvky našej etno hudby a klasiky.
Tento rok bol pre vás pestrý; vystúpili ste dokonca v krajinách ako Kazachstan či Turecko. Aké bolo publikum tam?
Hrali sme v sálach, kde sa propaguje vážna hudba a kde je publikum zvyknuté na najvyššiu kvalitu. A prijali nás perfektne, čomu sa veľmi tešíme.
Najmä turecké médiá priniesli nadšené reakcie. Takže sa tam ešte vrátite?
Určite. V Turecku máme agentúru, ktorá nás zastupuje, a ktorá nám plánuje koncerty.
Okrem zahraničia plánujete do konca roka koncerty aj na Slovensku?
Áno, 24. 11. nás čaká megakoncert v Bratislave v Sibamac aréne, kde spolu vystúpi sto účinkujúcich- tridsaťčlenný cigánsky orchester, symfonický orchester, plus všetci naši hostia: Paul Goulda, Jaroslav Svěcený alebo známy interpret populárnej hudby, Kuly; ľudia, s ktorými spolupracujeme už dlhšie. Bude to náš výročný koncert, keďže zachvíľu oslávime 20. výročie spoločného pôsobenia.
Na sliačskom koncerte ste vystúpili aj s jedenásťročnou dcérou Vaneskou. Vyzerá to, že tu vzniká nový talent. Beriete ju do partie?
Jasné, z nej už je hotová speváčka a pomaly začíname so sebou brávať aj husličky, na ktorých sa jej tiež začína dariť. Vystupuje od svojich štyroch rokov a konečne je väčšia, čiže ju môžeme zobrať aj na takéto akcie.
Pôjde s vami aj do Nemecka?
Do Nemecka nie, pretože je stále školopovinná a my tam budeme dlho. Je o ňu síce veľký záujem, ale škola je prvoradá.
Za roky pôsobenie na scéne ste spolupracovali s mnohými veľkými menami, medzi ktoré patria aj Gipsy Kings- kapela, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Mali ste príležitosť stretnúť sa a pohovoriť si?
Áno, Gipsy kings sú naši priatelia. Keď sme spolu hrali, mali sme možnosť spoznať sa. Po ich koncerte sme sa stretli, dali sme si spolu večeru. Členovia kapely sú nielen fantastickí muzikanti, ale aj ľudia.
Takže nachádzate spoločné analógie. Vzíde z toho ďalšia spolupráca?
Určite. Hrajú cigánsku hudbu ako my a máme k sebe tým pádom blízko.
Podobný je aj váš názov? Aj tam je nejaká analógia.
Nie, týmto sme sa neinšpirovali. Gipsy hudba sme my. Predtým sme sa volali Diabolské husle, čo sa časom zmenilo, ale stále sa snažíme, aby naša hudba bola diabolská aj cigánska zároveň.
Už sa mi núka len otázka, či ste viac cigáni alebo diabli?
(Smiech) Tak to sa nedá povedať, myslím, že sme oboje.
