Priaznivci Pustého hradu pred pár dňami zorganizovali Prvý Rytiersky ples a časť zisku venovali Mestu Zvolen. Ich zámerom je podporiť ďalší archeologický výskum na ploche najväčšieho hradu v strednej Európe a najkrajším divom Banskobystrického kraja.
Archeologický výskum sa presunul na dolnú časť hradu a horná časť v oblasti cisterny zostala bez ďalšieho výskumu. V roku 2010 realizoval výskum Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied z Nitry a zároveň sa na hrade uskutočnila aj Letná škola archeológie, ktorú organizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry.
Pustý hrad
Vznik a počiatky hradu možno spájať s utvorením Zvolenského komitátu, rozsiahlej územnosprávnej
jednotky, ktorú spravoval župan sídliaci vo Zvolene. Zvolenský komitát mohol vzniknúť azda už na začiatku 12. storočia, keď uhorský kráľ Koloman zrušil Nitrianske údelné kniežatstvo.
Najstaršiu správu o Pustom hrade obsahuje rozprávací prameň nazývaný Činy Maďarov, napísaný na začiatku 13. storočia. Rozpráva zväčša o vybájených vojenských ťaženiach a oslavuje legendárne veľmožské rody.
Zvolen sa stal miestom, kde sa často a niekedy i dlhodobo zdržiavali uhorskí králi. Podľa uvádzaného miesta datovania listín sa vo Zvolene zdržiaval Ondrej II. a predovšetkým Belo IV. Z prameňov sa nemožno s určitosťou vysloviť o podmienkach v regióne v čase tatárskeho vpádu. Na možnosť, že Tatári sa počas plienenia Uhorska dostali až sem môže azda poukazovať údaj v listine z roku 1243. Panovník vtedy obnovil Zvolenu mestské výsady. Listina pritom hovorí, že o pôvodné výsady Zvolenčania prišli počas tatárskeho vpádu.
Prvé známe archeologické vykopávky na Pustom hrade uskutočnili v rokoch 1889 až 1891 Július Tomka a Ľudovít Leustach. Hrad skúmal aj Prof. Jozef Könyöki – Ellenbogen. V roku 1963 bol Pustý hrad vyhlásený za chránenú kultúrnu pamiatku, neskôr za národnú kultúrnu pamiatku.
Systematický archeologický výskum tu začal v roku 1992 a pod vedením Václava Hanuliaka pokračoval do roku 2008. Václav Hanuliak sa zameriaval predovšetkým na odkryv hornej polohy Horného hradu. Preskúmané plochy boli následne zrekonštruované a plocha v ich okolí odlesnená. Návštevník si tak dnes vytvorí komplexnú predstavu o rozmeroch a štruktúre tejto pamiatky. Od roku 2009 archeologický výskum na Dolnom hrade Pustého hradu realizuje Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením J. Beljaka.
Priaznivci Pustého hradu
V súčasnosti sa pripravuje mimoriadne výjazdové rokovanie troch poslancov Mestského
zastupiteľstva priamo do areálu Pustého hradu, kde by prerokovali potrebu a využitie chatky a návštevný poriadok Pustého hradu. Význam chatky Priaznivcov Pustého hradu je väčší vzhľadom na spoločenské a turistické akcie.
Podľa Mestského zastupiteľstva totiž táto bývalá archeologická základňa, splnila svoj účel a nezapadá do novej územnoplánovacej koncepcie Pustého hradu. Po skytuje však informačné i občerstvovacie služby pre návštevníkov.
Informácie o Pustom hrade nájdete na stránke www.pustyhrad.eu .
