V rámci projektu Deti, hurá do čítania ! sa včera 28.10. v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra konalo ďalšie podujatie, v poradí už štvrté zo sérií podujatí tohto projektu. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. V rámci tohto projektu dnes do knižnice zavítal spisovateľ Roman Brat.
Podujatie v knižnici moderovala Mária Masárová, pracovníčka KKĽŠ, ktorá deťom priblížila významnosť dnešného dňa – 200. výročie narodenia Ľ. Štúra, po ktorom je pomenovaná aj Krajská knižnica vo Zvolene.
Roman Brat študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1984 nastúpil ako redaktor do Literárnej redakcie Slovenského rozhlasu, kde v rokoch 1998-2006 pôsobil vo funkcii jej vedúceho redaktora. Od roku 2008 pracuje ako hlavný dramaturg Útvaru dramaturgie hranej tvorby Slovenskej televízie. Je členom Spoločnosti prekladateľov umeleckej literatúry a členom Spolku slovenských spisovateľov. Píše prózu a drámu hlavne pre deti a mládež, ale i dospelých. Je držiteľom viacerých slovenských ocenení. Hrdinami Bratových poviedok sú väčšinou muži so smolou na pätách – prišelci, utečenci, ľudia z periférie, nešťastníci. Motiváciou ich činov je túžba uniknúť z biedy a priemernosti a nájsť v živote šťastie a slobodu.
Po krátkom úvode nasledovala diskusia, kde sa žiaci základných škôl rozprávali s autorom.
Pri písaní ste používali písací stroj alebo počítač?
Do roku 1991 som písal na písacom stroji, išli Vianoce a s manželkou sme sa rozhodli si pod stromček kúpiť prvý počítač a ihličkovú tlačiareň. Písací stroj mal svoje čaro, pokiaľ nepíšete viac ako 300 stranové romány.
Inšpirovali ste sa pri svojej tvorbe aj inými autormi?
Inšpirácia, to je niečo čo využíva každý autor. Mňa väčšinou inšpirovali deti. Vo svojej tvorbe využívam 30 percent skutočnosť a dotvorím to 70 percentami fantázie.
Ako prebieha Váš typický deň spisovateľa?
Ak mám momentálne rozrobenú knižku, tak sa snažím písať každý deň. Ak by som náhodou prestal písať, tak sa musím k nej často vracať, čítať si ju. Napísanie jednej knižky pre deti trvá približne 5 mesiacov a pre mládež 8 mesiacov. Hoci moje knižky nie sú až tak hrubé, a vedel by som ich napísať za mesiac, ale musím si ich prečítať znovu a prepísať.