RÚVZ BB (M. Tolnayová) | 1.2.2012

Respiračné alergie sú vážne ochorenia, ľudia ich ale podceňujú

Neprimeranou reakciou imunitného systému na kontakt s nejakou látkou zo životného prostredia vyvoláva u citlivejšej časti populácie prudké alergické reakcie.

Najrozšírenejším typom sú respiračné alergie, ktorými v Európe v súčasnosti trpí viac ako 150 miliónov pacientov. Prognózy odborníkov dokonca hovoria, že v nasledujúcom desaťročí počet Európanov, trpiacich niektorou formou respiračnej alergie stúpne o ďalších 100 miliónov. Vzhľadom na počet chorých aj nelichotivé prognózy začali venovať odborníci v Európe tejto problematike veľkú pozornosť a relevantné inštitúcie a organizácie vyzývajú predovšetkým k lepšej informovanosti laickej verejnosti. Dôvod týchto apelácií tkvie v tom, že respiračné alergie, ktorými trpí približne jeden zo štyroch Európanov a z nich zhruba 20 percent ťažkou formou, negatívne ovplyvňuje bežné aktivity ľudí, kvalitu spánku, pozornosť, pamäť, myslenie, ale aj produktivitu práce.

Odhaduje sa, že alergická nádcha a astma majú v Európe každoročne za následok viac ako 100 miliónov zameškaných pracovných dní a dní školskej dochádzky. „Zmeny v životnom prostredí, životnom štýle, narastajúca urbanizácia, znečistenie životného prostredia, fajčenie, alebo pasívne fajčenie, aj zmeny našich stravovacích zvyklostí – to sú faktory podporujúce rozvoj alergií. Znečistenie ovzdušia síce nie je prvotnou príčinou alergických prejavov, ale výrazne môže ovplyvniť priebeh alergie. Alergická nádcha sa síce nepovažuje za závažné ochorenie, ale má výrazný vplyv na kvalitu života alergika, jeho psychický stav i výkony v zamestnaní alebo v škole“, konštatuje k téme RNDr. Janka Lafférsová z odboru lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Dodáva, že tieto dôsledky – vrátane nutnosti pravidelnej medikácie – sú zohľadňované až v posledných rokoch. V rámci Národného programu podpory zdravia (NPPZ) má aj slovenské verejné zdravotníctvo zakomponované dlhodobé projekty a programy, ktoré majú prispieť k zlepšeniu životného prostredia, životného štýlu a prevencii civilizačných ochorení. V tejto oblasti je jedným z dôležitých projekt Peľovej informačnej služby (PIS).

„V rámci prevencie je pre alergológov i alergikov dôležitá dostupnosť presných a včasných informácií o obsahu organických častíc – najmä peľu a spór v ovzduší. Tieto informácie poskytuje práve PIS prostredníctvom svojich monitorovacích staníc ako na Slovensku, tak aj v Európe. Verejné zdravotníctvo v rámci svojej činnosti venuje pozornosť tejto oblasti už dávnejšie, čoho dôkazom je aj obnovenie činnosti monitorovacích staníc PIS pod gestorstvom verejného zdravotníctva“ uvádza RNDr. Lafférsová. Na základe podpory vedenia RÚVZ Banská Bystrica vznikla roku 2002 nová monitorovacia stanica, ktorá v krátkom čase získala podporu odbornej i laickej verejnosti. Nakoľko pôvodné stanice PIS, ktoré vznikli na Slovensku po roku 1993 v spolupráci s ČR, začali pomaly zanikať pre nedostatočné personálne a finančné zabezpečenie, rozhodli sme sa v rámci verejného zdravotníctva využiť odborný potenciál v laboratóriách biológie životného prostredia, obnoviť PIS na Slovensku i rozšíriť sieť monitorovacích staníc.

Od roku 2006 skúšobne začal fungovať peľový monitoring aj v Bratislave, Nitre, Trnave, Košiciach a Žiline. Koordináciu činnosti PIS v SR od roku 2006 zabezpečuje v zmysle Zákona č.355/2007 O ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici. Dostupnosť týchto aktuálnych hlásení o peľovej situácii a čo najrozsiahlejšia medializácia peľových správ je dôležitá pre alergikov a lekárov. „Presným určením najvhodnejšieho termínu začiatku liečby a tiež jej ukončenia po sezóne, je okrem minimalizácie až dočasnej eliminácie zdravotných problémov alergika, možné ušetriť aj značné finančné prostriedky najmä vďaka cielenej diagnostike i správne načasovanej liečbe. Z toho dôvodu sme sa v spolupráci s UCB inštitútom pre alergiu podieľali na príprave a priamej realizácii projektu ALERGIA, ktorý priniesol jedinečný spôsob medializácie peľového spravodajstva na www.alergia.sk a s ním spojených nadštandardných služieb pre laickú i odbornú verejnosť“, zdôrazňuje RNDr. Lafférsová. Dodáva, že v rámci špecializácie odbornej činnosti sa oddelenie Biológie životného prostredia (BŽP) banskobystrického RÚVZ venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí . Vo vnútornom prostredí je to akreditovaná metóda – stanovenie prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu. Roztoče sú podľa najnovších štúdií až v paťdesiatich percentách pôvodcom respiračnách alergiií , ktoré často prechádzajú do ťažkých astmatických stavov.Tieto aktivity vykonáva oddelenie (BŽP) v úzkej spolupráci s NRC (Národné referenčné centrum pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie).