V novembri predložila spoločnosť SPI zámer o výstavbe Malej vodnej elektrárne (MVE) Vlkanová na posúdenie, čo sa týka vplyvov na životné prostredie. Dotknutými obcami sú Banská Bystrica (miestna časť Radvaň a Kremnička) a Vlkanová. So stavbou chcú začať v prvom štvrťroku 2012.

V rámci výstavby by zamestnali takmer tridsať ľudí, v prevádzke maximálne dvoch. Náklady na celú elektráreň haťového typu predstavujú cca 4,5 mil. eur. V posudzovacom zámere sa tiež uvádza, že prevádzka vyrobí 4 850 MWh (megawatthodín) dodaných do siete Stredoslovenskej energetiky a tým sa ušetrí asi 6 000 ton uhlia. MVE Vlkanová by mala byť situovaná mimo obydlí, v 169-tom riečnom kilometri. „Dielo negatívne neovplyvní, ani v súčasnosti – ani výhľadovo, akékoľvek ďalšie využitie priľahlého územia (ako pravostranného, tak aj ľavostranného).“ Nebude v oblasti Štátnej ochrany prírody a ani nezaberie intenzívne využívanú poľnohospodársku pôdu. V lokalite sa nenachádzajú zdroje s minerálnou vodou a ani nijaké neohrozujú. Fauna a flóra danej oblasti nie je významná svojou vzácnosťou, na nijaký druh sa nevzťahuje špeciálna ochrana. Nevyhnutné je však odstránenie časti brehových porastov, výrub asi 200 stromov.

Hlavná výstavba by mala byť situovaná na pravej strane toku. V súčasnosti sa za nevyhnutnosť pri podobných stavbách považujú tzv. biokoridory – rybovody (umelo vytvorené obtokové kanály). Pri starších vodných elektrárňach často absentujú, mnohé vybudované sú prakticky nefunkčné. Navrhovateľ MVE Vlkanová do plánu zahrnul 73 metrový biokoridor umiestnený v ľavobrežnej línii. Vodné elektrárne však kvôli vplyvu na prúdenie toku v rieke, menia i dno rieky. Následkom toho danú lokalitu opúšťajú prúdomilné druhy a osadzujú tie, ktoré žijú v nádržiach. Elektrárne však prechodom vody cez turbíny zvyšujú kyslíkovú bilanciu a tak prispievajú k nárastu rybej osádky, oponuje posudzovací zámer. Vybudovaný rybovod má byť nového typu (prvýkrát zrealizovaný – 2002), tzv. štetinový. Znamená to, že celé dno žľabu je opatrené pružnými štetinovými prvkami v kombinácii so štrkom. Hať tak síce preruší plynulosť toku, biokoridor však prepojí hladinu pod haťou s hladinou v zdrži, čím umožní obojsmernú migráciu všetkých rýb i dnových organizmov. Dokáže tiež rybám poskytnúť oddych a úkryt. Štetinový rybovod umožňuje aj splavnosť člnmi a pramicami. Zvyšuje bezpečnosť splavu, keďže člny sa kĺžu po vrcholoch štetín. Spracovateľ zámeru počíta aj s prepojením s rekreačnou zónou – s napojením na cyklotrasy či spoločenské a podnikateľské aktivity pri splavoch Hrona.

Negatíva?

Využitie hydroenergetického potenciálu riek na výrobu elektrickej energie nie je vo svete, ale ani na Slovensku, nijakou novinkou. Len na Hrone je v súčasnosti osem vodných elektrární. V štádiu výstavby sú ďalšie štyri. Podľa návrhu Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave, z ktorého vychádzajú závery Ministerstva životného prostredia, je možné, aby bolo na Hrone celkovo 36 vodných elektrární. To sa nepozdáva napr. občianskym združeniam (OZ) Slatinka a Hron pre slobodné rieky, ktoré zostavili petíciu na záchranu Hrona. Podľa OZ Hron pre slobodné rieky takéto plány posudzujú len vplyv jednotlivých elektrární a nepočítajú s celkovým. Podľa spracovateľa zámeru MVE Vlkanová, Jozefa Lahkého, je technicky využiteľný hydroenergetický potenciál len prvotným faktorom, po ktorom nastáva technicko – ekonomicko – ekologické vyhodnotenie potenciálu vodnej elektrárne. I preto vníma existenciu 36 elektrární na rieke Hron ako absolútne nereálnu.

Hydroenergetický potenciál malých vodných elektrární je však podľa OZ Hron pre slobodné rieky zanedbateľný. Hospodárske, ekologické či rekreačné hodnoty riek vníma ako dôležitejšie. Tvrdí tiež, že elektrárne z tzv. obnoviteľných zdrojov sú predovšetkým výhodným biznisom. Sú výrazne dotované európskymi fondmi a pri vydávaní povolení sa na ne vzťahujú rôzne výnimky. Navyše, dotknuté orgány Ministerstva životného prostredia zväčša posunú dokumenty len do povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov. Nie je neobvyklé, že nerešpektujú požiadavky Vodného zákona, čo môže spôsobiť finančné straty štátu (na nápravy či sankcie v budúcnosti).

OZ Hron pre slobodné rieky nie je všeobecne proti výstavbe vodných elektrární. Má výhrady najmä voči malým vodným elektrárňam kvôli ich nerentabilnosti, narúšaniu ekosystému či turizmu v daných oblastiach. Voči väčším, zväčša prečerpávacím, má výhrady ojedinele, ak neprimerane zasahujú do krajiny a pod. Tiež upozorňuje na to, že obnoviteľné zdroje majú vplyv na zvýšenie spotrebiteľských cien energie, avšak len na domácom trhu. OZ Hron pre slobodné rieky aj preto spracováva Stanovisko k správe o hodnotení MVE Vlkanová a verejný list pre obecné zastupiteľstvo obce Vlkanová.

Už pred vyše rokom však Komisia pre rozvoj hydroenergetiky a optimálne využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR rozhodla o tom, že SPI predložila najlepší návrh na výstavbu MVE, ktorý v optimálnej miere spĺňa environmentálne, technické a vodohospodárske kritériá. A tak Slovenský vodohospodársky podnik spoločnosti SPI zmluvne prisľúbil potrebné pozemky na budúci prenájom. Faktom tiež je, že Slovensko sa zaviazalo zvýšiť podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 na 14 percent celkovej spotreby.