Podľa skúseností medicínskych odborníkov sú Vianoce nielen časom pohody a relaxu, ale aj častých návštev pohotovostí kvôli zvýšenému výskytu infekčných hnačkových ochorení, žlčníkových záchvatov, kŕčovitých bolestí žalúdka a iných tráviacich problémov. Dôvodom je zvyčajne nekontrolované hodovanie, kombinovanie často nekombinovateľných jedál, ale aj málo pohybu.
Podľa vedúcej odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (EÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Márie Avdičovej hrozí aj riziko prenosných ochorení. „Sú to najmä majonézové šaláty, ktoré by sme mali pripraviť až v deň konzumácie. Ak sa na jeho prípravu použije majonéza vyrobená zo surových vajec, za 24 hodín môže dôjsť k premnoženiu baktérií a jedlo môže spôsobiť infekčnú hnačku. Opatrne treba postupovať aj pri pečení zákuskov a koláčov, kde sa napríklad používajú tepelne neupravené vajíčka – rovnako bielka, ako aj žĺtka,“ konštatovala. Čo sa týka kombinácie „tradičných“ vianočných pokrmov, pozor by si mali dávať hlavne ľudia, ktorí majú žlčníkové kamene. Na prípravu štedrovečerného šalátu by mali použiť napríklad namiesto smotany nízkotučný biely jogurt, či pred použitím mierne obvariť cibuľu. Odborníci deklarujú, že nie sú proti zachovaniu tradičných vianočných jedál, neslobodno však zabúdať na disproporciu medzi príjmom a výdajom energie, čo je cez sviatky značne zvýrazní. Preto zdôrazňujú potrebu dostatočne energeticky náročného pohybu. Rovnaké pravidlá ostražitosti je potrebné cez vianočné sviatky dodržiavať aj pri pití alkoholu. Ľudia by nemali prekročiť odporúčané dávky vhodné pre zdravie srdcovocievneho systému a to pre mužov dva krát dva dcl vína najlepšie červeného a pre ženy dva krát jeden dcl vína.
Ako postupovať, ak sa predsa len prejavia nejaké príznaky alimentárnej nákazy? Pri príznakoch ochorenia, ako sú hnačky, či zvracanie je potrebné ihneď si nasadiť diétu, organizmus dostatočne zavodňovať neosladeným čajom a keď tieto príznaky neprestanú, je potrebné navštíviť lekára. Ten urobí vyšetrenie zo stolice, ktoré určí o aký mikroorganizmus sa jednalo a odporučí liečbu, prípadne sa len pokračuje v diéte. Väčšina týchto chorôb sa totiž nelieči antibiotikami. Ľudský organizmus je vybavený takými možnosťami, že vytesní mikroorganizmus, ktorý spôsobil ochorenie tým, že v našej črevnej flóre sú zas iné mikroorganizmy, ktoré sú tam prítomné práve pre dobré trávenie a boj s takýmito mikroorganizmami.
Prejedanie sa počas sviatkov, ako sú Vianoce, nemá podľa odborníkov dlhú históriu. Charakteristické je hlavne v posledných rokov v ekonomicky rozvinutých krajinách. Vyprážané mäsá, rozmanité údeniny, majonézové šaláty, zákusky – hlavne tie krémové, a k tomu namiesto aktívneho pohybu hodiny strávené pred televíznou obrazovkou – to všetko ostro kontrastuje s tým, ako vianočné sviatky prežívali naši predkovia. Tí napriek vyššej fyzickej aktivite boli v jedení podstatne skromnejší. Vianočné menu sa väčšinou skladalo z jednoduchších polievok – kapustová s hríbami, šošovicová, či fazuľová polievka a zemiakmi bez klobás a smotany, oblátky s medom, pupáky s makom, vianočka, makovník či orechovník, nanajvýš kúsok údeného a ryba. Možno by mnohým z nás prospelo vrátiť sa aspoň čiastočne k týmto tradíciám.
