Súčasné obdobie prinieslo peľovým alergikom značnú úľavu, no napriek nočným mrazom sú vo vzduchu stále vysoké koncentrácie spór húb – plesní.
Tvoria sa v obrovských množstvách (slúžia na rozmnožovanie), spóry (výtrusy) húb majú výbornú vznášanlivosť a teda aj schopnosť presúvať sa ovzduším na veľké vzdialenosti, či pretrvávať v ovzduší dlhý čas. Respiračná alergia na huby postihuje 20 – 30 percent ľudí s atopickým exémom (atopikov) a približne šesť percent celej populácie. Alergické ochorenia spôsobené antigénmi húb sú hlavne alergická astma a nádcha. „Huby pôsobia na človeka viacerými spôsobmi. Účinky môžu byť iritatívne, toxické, alergické, aj infekčné. Vzhľadom na ľahkú respirabilitu spór sa väčšina účinkov prejavuje hlavne na dýchacích cestách,“ konštatuje k téme RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Dodáva, že najpočetnejšie sú v súčasnosti v ovzduší zastúpené rody Cladospórium, a Alternária. Cladosporium v ovzduší evidujú odborníci od skorej jari do jesene. Výskyt týchto húb sa spája s rozpadom lístia, vyskytujú sa v pôde, ale aj v bytoch (najmä nedostatočné vetraných), na potravinách, v neudržiavaných chladničkách, vlhkých okenných rámoch, v zatuchnutých textíliách. Precitlivenosť na cladospóriá sa dáva do súvislosti s detskou astmou. U alternárie ide o bežný druh, ktorý sa vyskytuje najmä v teplom a vlhkom prostredí, jej rezervoárom je najmä pôda. Rastie a množí sa na odumierajúcich rastlinách (častá je v silážach, kompostoch, na hnijúcom dreve). Nájdeme ju však aj na potravinách, vlhkých okenných rámoch. Nebezpečná je hlavne preto, že precitlivenosť na alternáriu u detských astmatikov zvyšuje riziko akútnej astmy až 200-násobne.
Chladné a v noci mrazivé počasie spôsobuje v súčasnosti problémy aj ľuďom senzitívnym na chlad. Kritická teplota pre vyvolanie chladovej alergie je najčastejšie okolo 0 stupňov Celzia. Tento druh alergie nie je častý, prejavuje sa však v priebehu pár minút svrbením, výsypom v mieste podráždenia a pretrváva menej ako dve hodiny. Podľa RNDr. Lafférsovej sa ľudia niekedy mylne domnievajú, že kýchanie, kašeľ, či problémy s dýchaním po prechode z tepla do zimy je alergia na chlad. „V tomto prípade prichádza do úvahy skôr iná inhalačná alergia napríklad alergia na roztoče alebo plesne. Príznaky chladovej alergie sú opuchy tváre a rúk, začervenanie pokožky, vznik žihľavky (svrbivý výsyp) a popraskanie kože najmä na miestach nechránených oblečením. Ojedinele môže dôjsť k problémom s dýchaním,“ upozorňuje. Alergiou na chlad trpia častejšie ženy. Ako prevenciu odborníci odporúčajú používanie vhodných krémov najmä v zimnom období na citlivých miest – tváre a rúk a vyhýbanie sa prudkým zmenám teplôt.
