Nie je nič výnimočné stretnúť na chodbách Nemocnice AGEL Zvolen štvornohých canisterapeutov Amira a Matea, ktorí už viac ako rok pravidelne prichádzajú do služby. V sprievode Miroslava Suju navštevujú vybrané oddelenia, aby spríjemnili deň a rozdali množstvo pozitívnej energie, ktorú pacienti hospitalizovaní v nemocnici tak veľmi potrebujú.

Pacienti vo zvolenskej nemocnici počas hospitalizácie pravidelne stretávajú dvojicu zlatých retrieverov Amira a Matea.

„Je dobré, keď ten istý psík navštevuje jedno zariadenie, a to z dôvodu, že tak dôverne pozná priestory a cíti sa komfortne. Niekedy si pripadám, že som tam už zbytočný, pretože Amir a Mateo už presne vedia, kam majú ísť, kde sú izby a čo sa od nich očakáva. V Nemocnici AGEL Krupina zase pracuje Bridge, nový psík po skúškach, a Fido, ktorý je ‚študent‘ canisterapie,“ prezrádza canisterapeut Miroslav Suja.

Obe nemocnice navštevuje štyrikrát týždenne, pričom pokryje neurologické oddelenie, interné oddelenie, nadštandardné oddelenie, dom ošetrovateľskej starostlivosti, detské oddelenie, onkologickú ambulanciu a stacionár a tiež oddelenie dlhodobo chorých v Krupine.

Psíky sú pred každou návštevou nemocnice vykúpané a vyčesané. Keď mieria na onkologickú ambulanciu a stacionár, sú aj dezinfikované. Samozrejmosťou sú aj pravidelné veterinárne kontroly. Na každom oddelení strávia približne hodinu, pričom čas, ktorý psík strávi pri každom pacientovi, je individuálny, najmä podľa potreby pacienta. Niekedy psík pomáha iba svojou prítomnosťou, tým, že si k pacientovi sadne či ľahne, inokedy pomáha hladkanie či priamo hra, kedy pacient požiada psíka, aby si poprosil maškrtu.

Aj keď sa môže zdať, že ide o jednostrannú službu, nie je to vždy tak. Rovnako ako psíky pomáhajú pacientom svojou prítomnosťou, aj pacienti pomáhajú psíkom v ich výcviku. „Určite sa to dá vnímať ako obojstranná činnosť, nakoľko mladšie psíky navštevujú okrem iných zariadení a priestorov aj nemocnicu a každé zariadenie je niečím špecifické, čo psíka niečo nové učí. Iné priestory, iné pachy, iný pohyb, iné zvuky, iní klienti ich posúvajú na ich ceste terapeutov ďalej,“ vysvetľuje Suja.

Za roky vykonávania canisterapie zažil mnoho úsmevných i náročných situácií a každú z nich vníma ako špeciálnu, pretože v ľuďoch zanechali pozitívne spomienky. „Sú pacienti, ktorí sa pri pohľade na psíky rozplačú, iní si ich pýtajú rovno do postele. Spomínam si na deti, ktorých reakcie boli úžasné, no rovnako aj na privolanie k ťažkým prípadom, kedy príbuzní nevedeli, či sa ich rodinný príslušník, veľký psičkár, dožije ďalšieho dňa. Vtedy sme psíka položili k nemu do postele a rodina zobrala ruku pacienta, ktorou psíka hladkali. Bolo veľmi smutné, keď mi v ten večer napísali, že ich rodinný príslušník zomrel, no zároveň nesmierne ďakovali za možnosť prítomnosti psíka. Musím tiež spomenúť, že je úžasné, že medzi prvé otázky pacientov, keď sú prijímaní na oddelenia, patrí, či prídu psíky. To je ten moment, keď ma zahreje pri srdci a poviem si, že to spoločne so zvolenskou nemocnicou robíme správne,“ uzatvára.

Miroslav Suja je diplomovaný canisterapeut a absolvent špeciálnej pedagogiky na Masarykovej univerzite v Brne, vyštudoval tiež patopsychológiu a prácu s klientom. Canisterapii sa navyše venuje už viac ako 16 rokov s veľmi pozitívnymi referenciami, čo bolo pre Nemocnicu AGEL Zvolen pre úspešný štart spolupráce kľúčové. „S pánom Sujom spolupracujeme ako nemocnica od októbra 2022. Za tento čas sme nazbierali naozaj veľké množstvo poďakovaní a pozitívnych ohlasov na tento druh terapie, či už od pacientov alebo rodinných príslušníkov. Psíky, rovnako ako pán Suja, sú veľkí profesionáli, sú vychované a poslušné, čo je myslím najlepšou vizitkou, ktorá hovorí sama za seba,“ uviedla riaditeľka Nemocnice AGEL Zvolen Ľudmila Veselá.

Canisterapia v posledných rokoch nabrala na popularite, nie je však canisterapeut ako canisterapeut. „Je to nádherné poslanie, no tým, že sa canisterapia stala populárnou, stáva sa, že ju začnú vykonávať aj ľudia bez príslušného vzdelania, praxe či dokonca psíky bez dostatočného výcviku. Potom sa mi stáva, že dostávam spätnú väzbu, v ktorej ľudia vyjadria rozpaky, pretože nerozumejú priepastnému rozdielu medzi canisterapiou, ktorú zažili v minulosti, a tou, ktorej sa venujem ja. Musím preto vyjadriť veľký rešpekt aj Nemocnici AGEL Zvolen za to, že si tieto veci pred začatím spolupráce starostlivo preverila,“ priznáva Miroslav Suja. Psíkom sa Suja venuje už šteniatok, kedy sú vyberané na základe povahových čŕt a postupne vychovávané so zreteľom na službu, ktorú budú vykonávať.