Hoci sa nevie, koľko by malo stáť, odkiaľ naň zobrať peniaze, ani či vôbec niekto z neho bude odoberať vodu, štátny podnik Vodohospodárska výstavba Bratislava opäť požiadal o vydanie územného rozhodnutia na vodné dielo Slatinka. Predchádzajúce pokusy skončili neúspechom, pretože štátny podnik nevedel dodať všetky potrebné náležitosti a nemal žiadne prostriedky na realizáciu stavby.
Vodné dielo Slatinka je plánované medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou od r. 1954. Minimálne štyri desaťročia vodohospodári pritom argumentujú, že priehrada patrí medzi ich priority s preukázanou potrebou výstavby do 10 rokov. Účel stavby, ako ako aj to, kto a koľko vody by z priehrady odoberal, sa však neustále mení. Najväčší potenciálny odberateľ – JE Mochovce, sa opakovane bráni, že by vodu z VD Slatinka na svoju prevádzku potreboval, a to aj po dostavbe 3. a 4. bloku. Jedno však zostáva rovnaké stále – kvôli stavbe s návratnosťou investície viac ako 450 rokov je obmedzované využívanie rozsiahleho územia, hrozí zbúranie časti rekreačnej oblasti Zvolena a dedinky Slatinka a nie je možná účinná ochrana mimoriadne cenných prírodných spoločenstiev s vysokou biodiverzitou.
Ústne prejednanie žiadosti na vydanie územného rozhodnutia bude 24. januára 2013 vo Zvolene, na mestskom úrade. Dovtedy je možné podávať pripomienky, námietky, žiadosti o doplnenie návrhu a podobne.
Už v r. 1986 bolo vydané rozhodnutie o umiestnení VD Slatinka a na jeho základe vyvlastnené a vykúpené domy a pozemky. Z dôvodu nedostatku verejných zdrojov sa ale priehrada stavať nezačala a tak územné rozhodnutie v marci 1991 stratilo platnosť a časť nehnuteľností bola vrátená resp. vysúdená pôvodnými vlastníkmi späť. Naposledy žiadal investor o vydanie rozhodnutia v r. 2003 a 2007. Vtedy stavebný úrad konania zastavil, pretože Vodohospodárska výstavba š. p. nedoložila všetky potrebné podklady.
VD Slatinka je stále uvádzané v niektorých rezortných dokumentoch, v iných sa však už neuvádza. Argumentom, ktorým vodohospodári obhajujú potrebu VD Slatinka, je jej zaradenie medzi verejnoprospešné stavby v územnom pláne Banskobystrického kraja. To sa stalo ešte v r. 1998 bez akejkoľvek diskusie a zdôvodnenia. Aj preto v r. 2009 prijali poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja uznesenie, ktorým vyjadrili súhlas s vyradením VD Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb. Vtedajší župan Murgaš však uznesenie vetoval.
Súčasná žiadosť o vydanie územného rozhodnutia prichádza v situácii, keď súdy ešte stále nerozhodli o súdnom podaní takmer stovky občanov a organizácií na preskúmanie zákonnosti procesu posudzovania vplyvov priehrady na životné prostredie, ktorý bol ukončený v r. 2009. Bez zákonného záverečného stanoviska z tohto procesu stavebný úrad nemôže vydať zákonné územné rozhodnutie.
Združenie Slatinka upozorňuje, že doteraz bolo na prípravu VD Slatinka z verejných zdrojov minutých viac ako 10 mil. EUR a táto suma sa stále zvyšuje na opakované spracúvanie rôznych štúdií, plánov a dokumentácií. Investor v najnovšej dokumentácii pre územné konanie radšej neuvádza ani len približné náklady na výstavbu priehrady či predpokladaný termín začatia stavebných prác. Možno aj preto, aby verejnosť a média nepátrali, ako je možné, že štát v situácii, keď konsoliduje verejné financie, zároveň chce z verejných zdrojov vo výške niekoľko desiatok až sto miliónov eur stavať priehradu, ktorú oficiálne nikto nepotrebuje.
17. januára 2013 pre Združenie Slatinka Ministerstvo životného prostredia SR potvrdilo, že na prípravu ani výstavbu VD Slatinka nie sú žiadne zdroje, a nie je známe ani to, aké by mali byť náklady na túto stavbu. Napriek tomu má ministerstvo ambíciu požiadať na stavbu o zdroje Európskej únie.
