TS DJGT (Gabriela Valentínyová) | 6.4.2015

Na večnosť odišiel dlhoročný herec DJGT Mikuláš Onufrák

Štvrtého apríla vo veku nedožitých 74 rokov odišiel do večnosti po dlhej a ťažkej chorobe dlhoročný herec zvolenského divadla Mikuláš Onufrák. Vo divadle J. G. Tajovského pôsobil vyše 40 rokov, z toho päť rokov bol umeleckým šéfom. Jeho strata, ktorá sa dotýka celej slovenskej divadelnej obce, nás silno zasiahla.

Posledná rozlúčka sa uskutoční dňa 7. apríla o 14.30 h na Zvolenskom cintoríne Zlatý potok.

onufrakMikuláš Onufrák sa narodil v roku 1941 v rusínskej obce Habura v okrese Medzilaborce. Vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením národného umelca Andreja Bagara. Po absolvovaní štúdia sa v roku 1964 stal členom Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene. Okrem herectva sa venoval aj recitovaniu a prednesu poézie, osvedčil sa aj ako ľudový rozprávač. Účinkoval v niekoľkých filmoch a televíznych inscenáciách, napríklad vo filme Kosenie Jastrabej lúky, Úsmev diabla či v televíznom seriáli Alžbetin dvor.

Na scéne zvolenského divadla vytvoril vyše 100 postáv. Predstavoval typ univerzálneho herca, pretože v sebe spájal temperament, zmysel pre humor i vnútornú citovú polohu. Na javisko prinášal jasné farby, spontánnu radosť, ľudskú prostotu, úprimnosť a predovšetkým schopnosť priblížiť sa k divákom vďaka humoru. Kontrastnou polohou jeho herectva bola poloha dramatická, ktorou vyjadroval postoj k aktuálnym problémom.

Talent Mikuláša Onufráka potvrdili kritici, ale najmä živý ohlas niekoľkých generácií divákov. K tým sa priblížil aj vďaka mnohým podujatiam a akciám. Absolvoval vyše 2000 vystúpení cez Slovkoncert; estrády i vážne koncerty s opernými spevákmi, konferoval Alexandrovcov, Východnú, Detvianske slávnosti. Päť rokov pôsobil aj ako umelecký šéf zvolenského divadla.

K výrazným Onufrákovým postavám patrili: Charley z komédie Charleyho teta, Ivánuška z Fonvizinovho Brigadiera, poručík Edmundo z Fredrovej komédie Dámy a husári, básnik Jelenský z Palárikovho Inkognita, Viktor v Rozovovej Situácii, Pavol v Záhradníkovom Sóle pre bicie, Miki v Solovičom Meridiáne, Daniel v Kočanovom Kastelánovi, Janko v Tajovského Hrdinovi. K posledným inscenáciám, v ktorých ho diváci mohli vidieť pred odchodom do dôchodku, boli Husári, Cigáni idú do neba, Naše mestečko a Hraj noha – a ty, druhá tancuj.

Jeho životná tvorba bola ocenená v roku 2012 Cenou Literárneho fondu za celoživotné dielo. Domovské Divadlo J. G. Tajovského mu udelilo v roku 2011 Cenu Čestný Motýľ za celoživotnú tvorbu a prínos pre DJGT.