„To koľko jabĺk? A aké? No nechápem. Prečo hovoriť o jablkách, keď sú ich plné obchody?“ znelo chodbami Technickej univerzity vo Zvolene od stredajšieho rána.
Organizátori – študenti Fakulty ekológie a environmentalistiky a OZ Genofond odpovedali na tieto otázky vo vstupnom vestibule. Takmer 40 odrôd jabĺk nazbierali na kopaniciach Bielych Karpát, aby ich 28. 10. 2015 predstavili na 5. ročníku Plodobrania. „Oslavou plodov jesene chceme predstaviť širokú škálu chutí, vôní a tvarov tradičných odrôd. Tento poklad je ohrozený,“ priblížila organizátorka doktorandka Andrea Uherková.
Jablká odrôd Krivica, Jeptiška, Madame verte či Kožená reneta prekvapili nejedného návštevníka. Na začiatku v roku 2010 bolo obyčajné vypísanie témy bakalárskej práce. Bruno Jakubec z Fakulty ekológie a environmentalistiky hľadal študenta na mapovanie starých krajových odrôd jabĺk a hrušiek. Ako vysvetlil: „Študenti už zmapovali časti Bielych Karpát, Krupinskej planiny, Hontu, Javoria, Turčianskej kotliny. Ovocné stromy nielen mapujeme, ale aj ošetrujeme, štepíme, sadíme, robíme kurzy pre verejnosť. Najnovšie sa tešíme z obnovenia tradičnej hlinenej sušiarne ovocia v Novej Bošáci. Denne prichádzajú ľudia nasušiť si ovocie, aby nechýbalo na Vianočnom stole.“
Neuveriteľnú rozmanitosť jabĺk a hrušiek pravidelne sprístupňujú verejnosti. Okrem ochutnávok plodov, koláčov, sušeného ovocia na Plodobraní je hitom muštovanie tradičným „prešom“ priamo deťmi či ich rodičmi na jesennom trenčianskom BIOjarmoku. Úspech malo aj varenie z tradičných odrôd v hotelovej akadémii v Piešťanoch. V týchto dňoch Andrea Uherková finišuje s rukopisom metodickej príručky a učebných textov o starých odrodách pre stredné školy, ktorá vznikla v rámci jej štúdia na Sokratovom inštitúte.
