Text: Filip Urban, Foto: J.H., M.M | 8.3.2011

Miro Jaroš žije svoje sny!

Objav prvej série „Slovensko hľadá Superstar“ Miro Jaroš (32) mnohých prekvapil, niektorých pobúril svojou extravaganciou, no v každom prípade zaujal. Ani po rokoch sa na neho nezabudlo a dnes má na svojom konte 3 albumy a tisícky predaných CD nosičov. Spevák, ktorý si žije svoje sny a venuje sa tomu čo ho napĺňa, dnes hviezdi v slovenských rádiách a jeho skladby sa stávajú hitmi. Exkluzívne len pre ZVonline Vám poodhalí niečo zo svojho „Ja“.

Kedy si zistil, že máš hudobné nadanie a chcel by si sa podeliť o svoje texty aj spev s ostatnými?

Keď som mal asi 10 rokov začal som si prerábať známe zahraničné hity do slovenčiny a vlastné verzie som si nahrával na pásky. Vtedy som ich šíril medzi našou rodinou. V dvanástich som napísal prvú autorskú pesničku.

V 17. rokoch si vycestoval do Anglicka, neskôr do Izraela. Boli tvojou motiváciou peniaze alebo aj získavanie hudobných skúseností?

Hlavná motivácia boli peniaze. Potreboval som ich zarobiť veľa, aby som si mohol dovoliť dobrého producenta. Vplyvy hudby v Izraeli som prežíval intenzívne a dodnes z nich čerpám. Napríklad Na dne mora – to je prerábka izraelského hitu Boee.

V roku 2004 si sa rozhodol vrátiť na Slovensko, kde začínali kastingy novej „Slovensko hľadá Superstar“. Vedel si do čoho ideš, alebo to bola pre teba jedna veľká neznáma?

Poznal som podobnú šou z Izraela, ale realita na Slovensku bola úplne iná. Napriek tomu, že som vždy po tom túžil mi „popularita“ začala ísť na nervy a vyhýbal som sa ľuďom. Sedel som doma a písal som pesničky. Len tak pre seba.

Prvá séria šou, kde sa hľadali nové spevácke talenty dosiahla na Slovensku doposiaľ nevídané rozmery. Celá finálová zostava bola doslova bombardovaná médiami a fanúšikmi. Nemali ste čas si poriadne ani vydýchnuť. Čo ti vtedy pomohlo ustáť celý ten tlak?

Asi Katka Koščová s ktorou sme vtedy tvorili pár. Bolo to ideálne, prežívali sme podobné veci obaja.  V médiách sa objavovali vykonštruované články, a my sme sa učili žiť s bulvárom v pätách. Toto obdobie mi vôbec nechýba.

Po súťaži v roku 2005 si vydal dosť netradičný a zaujímavý album „Exoterika“, ktorý sa však stal platinovým za predaj viac ako 10.000 kusov. Neobával si sa ako príjmu poslucháči hudbu, ktorá mala silný nádych Blízkeho východu?

Vtedajšia popularita v šou bola taká silná, že som ani na chvíľu nepochyboval o tom, že by album nebol úspešný. Dnes sa nad ním len pousmejem, bolo to bláznivé obdobie a ja som mal obrovskú chuť experimentovať.

Trojročná pauza priniesla rádiový hit „Tlaková níž“ (2008), ktorý prekvapil a vzbudil pozitívne ohlasy. Postupne si sa vytrácal z povedomia širokej verejnosti, no zrazu tu bol nový album. Bola tá trojročná prestávka nevyhnutná aby si si utriedil myšlienky a uvedomil si kam chceš ďalej hudobne smerovať?

Dá sa to tak povedať. Túžil som po niečom trvácnejšom. Stiahol som sa z médií a v tichu som rástol. Až vtedy som sa učil spievať a používať svoj hlas. V Tlakovej níži  som prvýkrát spieval falzetom a po uvedení na trh ma v nej ľudia nespoznávali. Bol to veľký risk, ale musel som to urobiť. Potreboval som sa oslobodiť od nálepky pajáca s líškou okolo krku a navyše ma začala baviť viac popová hudba s prvkami elektroniky.

Tvojim zatiaľ posledným albumom „Tráva musí rásť“ (2010) si úplne pobláznil slovenský rozhlasový éter. Zrazu bol veľký dopyt rádií po tvojich skladbách. Ľudia si pospevovali tvoje piesne a skladby ako „Bez siedmeho neba“, „Tráva“, „Čierny dážď“ boli cítiť veľkou textárskou aj hudobnou zrelosťou. Keď sa pozrieš na svoj prvý štúdiový album a tento posledný v čom vidíš najväčšie rozdiely?

Najväčšie zmeny vidím vo svojom prejave. Taktiež texty sú väčšinou moje a preto ich lepšie interpretujem, navyše som sa s novým album babral dva roky aj s mojím producentom Vladom Gnepom. Chceli sme dať ľuďom to najlepšie. Prvý album vznikol za dva mesiace a bolo to poznať.

Najmä tvojej poslednej skladbe a veľkému hitu „Čierny dážď“ sa aktuálne dobre darí v rádiách a zaznamenal pozitívne ohlasy. Skús nám priblížiť tvorbu tejto skladby.

Pamätám si veľmi presne. Boli povodne a ja som pracoval na novom albume. Napadol mi text Čierneho dažďa, ktorý som napísal s Ivanou Drábovou. Keď sa pieseň začala hrávať rozhodol som sa, že k nej natočím klip, ktorý pomôže niekomu v núdzi a vybral som si rodinu z Nižnej Myšle, ktorá prišla o dom. V novom videoklipe sa vyzlečiem, aby som upozornil na zbierku pre túto rodinu. Vytvorili sme aj stránku kde si ľudia môžu pozrieť klip, prečítať si príbeh rodiny a prispieť dobrým slovom alebo finančne cez nadáciu.

Slovenské rádiá sú dosť nekompromisné k novým začínajúcim umelcom. Veľmi často počujeme skladby od známych interprétov, no tí začínajúci sú často odsunutí na vedľajšiu koľaj, ak ich nemá kto potlačiť. Aký je tvoj názor na túto „rádiovú stratégiu“?

Veľa začínajúcich interprétov nehrá rádiovú komerčnú hudbu a čudujú sa, že ich komerčné rádia nechcú hrať. Pokiaľ chcú byť hraní musia sa prispôsobiť trhu, alebo sa zmieriť s tým, že sa nehodia do formátu väčšiny rádii a hrávať po kluboch a podobne. Doba je na hudbu zlá.

Ak by si mal označiť jednu zo svojich skladieb ako výnimočnú, ktorá by to bola a prečo?

Menej ťa ľúbiť – je to moja najintímnejšia pesnička.

Vieme o tebe, že si si zahral už malú úlohu vo filme z izraelskej produkcie „What a wonderful place“. Neláka ťa uberať sa aj týmto smerom a zahrať si opäť v nejakom filme alebo seriáli?

Ani nie, v prvom rade ma baví tvoriť a spievať pesničky. Herectvo je len druhoradá zábava.

Kontakt s publikom je pre umelcov veľmi dôležitý, aby mali možnosť spätnej väzby. Čo tebe osobne dávajú koncerty naživo?

Väčšinou je to energia, ktorá sa na mňa z ľudí valí. Vtedy cítim, že všetko má význam, je to akýsi zvláštny druh milovania kde sa ja dávam ľuďom a oni mne.

Bol si už niekedy v meste Zvolen, prípadne nechystáš sa tu niekedy koncertovať a potešiť priaznivcov aj z tohto mesta?

Vo Zvolene sme hrali pred dvomi rokmi na Silvestra. Prídeme radi opäť

Čo ťa najbližšie čaká v tvojej hudobnej kariére?

Chcem urobiť dobré promo novému klipu a zbierke pre rodinu Orlovských, to je priorita a v apríli uvedieme na trh nový singel. Bude to opäť duet.

Čo by si chcel odkázať čitateľom ZVonline a svojim fanúšikom prostredníctvom našej stránky?

Stačí, že budú zdraví a mať sa radi. A nech žijú svoje sny!

Informácie o nadácií spomínanej v rozhovore nájdete na stránke www.mirojaros.sk/olivia.

Miro Jaroš – Čierny dážď