Hranie šípok má mnoho podôb. Od prostredia barov, či klubov až po majstrovstvá sveta sledované množstvom ľudí nielen naživo, ale aj pri televíznych obrazovkách. Ako to už býva v rôznych oblastiach zvykom aj pri šípkach je výrazný rozdiel medzi vybavením, ktoré nájdete v spomínaných podnikoch a tým, ktoré môžete vidieť v televízii pri sledovaní rôznych súťaží.

Elektronické šípky sú skvelé na rekreačné hranie

V baroch a kluboch s najväčšou pravdepodobnosťou nájdete elektronické šípky. Práve tie majú zásluhu na tom, že sa šípky rozšírili aj medzi rekreačných hráčov. Ich hranie je totižto maximálne komfortné v tom, že elektronický terč nahrádza zapisovateľa a sám počíta skóre.

Pre elektronické terče sú určené takzvané softové šípky s plastovým hrotom. Špeciálne do barového prostredia, kde nemôže byť reč o nejakom extra citlivom zaobchádzaní so šípkami, sú určené softové šípky s hrubším koreňom hrotu, ktorý má vyššiu životnosť. Takéto „barové“ šípky majú plastovú násadku spojenú s krídlom, ktoré tým pádom zo šípky nevypadáva.

Žiadna elektronika

Ak si pozriete v televízii nejakú súťaž v šípkach (a nemusia to byť hneď majstrovstvá sveta), rýchlo zistíte, že žiadne elektronické terče nepoužívajú. Pri profesionálnych šípkach sa používajú takzvané sisalové terče. Sisal je textilné vlákno, ktoré sa získava z listov agávy sisalovej.

Rozdielne sú aj šípky. Namiesto softových sa používajú steelové, ktoré majú kovový hrot. Skúsenejší hráči a profesionáli zvyknú využívať aj ťažšie šípky. To sa snažia napodobniť aj mnohí začínajúci hráči. Je to však chyba!

Najlepšie je začať s ľahšími šípkami a postupne váhu zvyšovať. Lepšie tak dostanete do ruky cit potrebný pre odhadzovanie na terč. Pri softových šípkach sa odporúča začínať so šípkami s váhou 14 – 16 gramov a pri steelových šípkach s váhou 18 – 19 gramov.