V posledných dňoch okrem prípravy na londýnsku olympiádu dokončovala diplomovku. Vo svojej kariére gymnastky navštívila mnoho krajín. Reprezentuje Detvu ako asi doteraz nikto – Mária Homolová.
Ako sa cítiš pár dní pred olympiádou?
Cítim sa dobre, noha je relatívne v poriadku, takže so zranením sa musím vysporiadať hlavne v myšlienkach. Keďže som mala dve vážne zranenia (roztrhnutá achilovka, roztrhnuté šľachové puzdro na chodidle) pri tom istom cvičebnom tvare, je v hlave menší blok, ktorý treba prekonať.
Ako hodnotíš svoje šance?
Už to, že som sa dostala na Olympijské hry je veľký úspech. Tým to však neskončilo. Aj napriek dosť vážnemu zraneniu sa pokúsim zo seba vydať maximum.
Čo ťa viedlo ku gymnastike?
Moja hyperaktivita. Keďže som bola ako dieťa živá rodičia rozmýšľali nad rôznymi možnosťami. Nakoniec to skončilo športovou gymnastikou. Rozhodla najmä finančná stránka, ocino chcel zo mňa tenistku, no bohužiaľ nie sme finančne na tom tak dobre, aby si mohli dovoliť platiť osobného tenisového trénera.
Ako prebiehala tvoja kvalifikácia na OH?
V gymnastike je to veľmi náročné. Počas 4-rocneho cyklu mame iba jedinú šancu kvalifikovať sa na OH. A to na MS rok pred začatím OH. Následne, keď sa z 250 gymnastiek prebojujete medzi elitnú stovku, musíte ešte potvrdiť svoju formu na kvalifikačnej súťaži pol roka pred začatím OH, priamo v dejisku usporiadateľa OH.
Máš nejakú humornú situáciu/historku, ktorú si zažila počas svojej kariéry?
Historiek je veľmi veľa. Je o čom rozprávať za 19 rokov kariéry.
Na čo sa najviac tešíš na OH?
Ani neviem. Ale asi na otvárací ceremoniál a samotné preteky. Teším sa na moment, keď v tom veľkom hľadisku uvidím rodičov a ľudí, čo ma prišli podporiť svojimi pokrikmi. Je to úžasný zážitok. Mala som to možnosť prežit na MS v Rotterdame, kde ma prišli podporiť ľudia, ktorí zavítajú i do Londýna plus ďalší, ktorí nemohli cestovať na MS.
Čo je na gymnastike najťažšie?
Prekonať vlastný strach pri nácviku nových prvkov a samozrejme odložiť všetko bokom a naplno sa venovať jedine gymnastike. Bez toho to proste v gymnastike nejde.
Ako vyzerá “zákulisie” gymnastiky a súťaží?
Je tažko písať o gymnastike, pretože ľudia tomuto športu nerozumejú.
Čo všetko si musela obetovať pre svoj šport?
Detstvo a veľa iných vecí. Letné dovolenky, chatovačky a rôzne iné akcie. Nebola som napríklad ani na stužkovej (v tom čase som bola na MS), vysokoškolsky život a celkovo život študenta. Nepoznám takmer ani svojich spolužiakov, no napriek tomu nič neľutujem a aj za ten krátky čas, ktorý som strávila v škole som si dokázala nájsť kamarátov, ktorí ma podporujú a prajú mi úspech.
Ako je finančne zadotovaná gymnastika v súčasnosti?
K finančnej stránke sa radšej vyjadrovať nebudem. Gymnastika ma neživí a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo po OH rozmýšľam nad ukončením kariéry. Je to šport, ktorý je absolútne finančne neohodnotený.
Aké sú tvoje záľuby, čomu sa venuješ vo voľnom čase?
Voľného času veľa nemám, no napriek tomu sa snažím tráviť čas s kamarátmi, rada chodím na prechádzky do prírody. V lete sa venujem rôznym športom v rámci rekreácie a odreagovania sa (plávanie, volejbal, korčule, túry…).
V ktorých krajinách si už bola v rámci súťaží?
Vďaka gymnastike som precestovala strašne mnoho krajín. Takmer cela Európa, Amerika, Čína, Japonsko.
