Podujatie pomenované podľa jedného z najznámejších svetových rozprávkarov, Hansa Christiana Andersena má za sebou už niekoľkoročnú tradíciu. Nápad nocovať v knižnici v čase výročia narodenia dánskeho rozprávkara 2. apríla vznikol v roku 2000 v knižnici B. B. Buchlovana v Uherskom Hradišti, no v priebehu niekoľkých rokov nabrala Andersenova noc medzinárodný charakter a stala sa akýmsi sviatkom detskej knihy.

Keďže Andersen sa preslávil najmä rozprávkovými knihami, Andersenova noc je venovaná deťom a miestom realizácie sú knižnice. Nemusí to však byť vždy pravidlom. Keď pani učiteľka Anna Fiľová zo ZŠ Námestie mládeže  vo Zvolene oslovila vedenie Lesníckeho a drevárskeho múzea, či by so svojou triedou nemohla prežiť Anderseovu noc, ktorá toho roku pripadla na piatkový 1. apríl, v priestoroch múzea, Lesnícke a drévarske múzeum sa rozhodlo zapojiť a podporiť toto jedinečné podujatie.

Atmosféru Andersenovej noci výborne dopĺňali i aktuálne expozície. Dvanásty ročník  výstavy Etudy z dreva bol príznačne venovaný dreveným hračkám, s ktorými sa deti mohli aj zahrať a výborne dokreslili noc venovanú rozprávkam. Zrekonštruovaná trieda z obdobia prvej ČSR, súčasť výstavy Cesta dejinami slovenského školstva prebratej z Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave, zase poskytla nevšedný interaktívny zážitok zhmotnenia nie až tak dávnej, no pre súčasné deti temer nepredstaviteľnej, histórie.

Detičky okrem hračiek a starej triedy čakal však aj ďalší bohatý program. Keď sa usadili v staručkých ošúchaných laviciach, prezreli si dobové učebné pomôcky a pozreli dokumentárny film o výrobe zápaliek z edície Školfilm zo štyridsiatych rokov, znenazdania sa v triede objavila mamička Hansa Christiana Andersena, ktorá následne deti sprevádzala temer po celý večer. Súčasťou programu bola aj návšteva knižnice múzea a študovne, kde si deti spolu s Andersenovou mamičkou čítali z rozprávkovej knižky Branislava Jobusa Láskavé rozprávky. Po návrate do výstavných miestostí sa deti mohli vytešiť z najrôznejších drevených hračiek a dokonca si na pamiatku vlastnú hračku v podobe bábiky z vlny i vlastnoručne vyrobili. Rozprávky sa nielen čítali, ale aj premietali. Veselé príhody Kremienka a Chocholúšika, jedny z najkrajších rozprávok z lesného prostredia, rozveselili všetky deti, ktoré na záver Andersenovej noci dostali vlastné dlhokánske špicaté čiapky, snáď najcharakteristickejší symbol tejto animovanej dvojice. Na záver nasledovala dobrodružná cesta nocou späť do školy, kde pokračovali v ďalších aktivitách, ktoré trvali až do tretej hodiny rannej. Potom si deti čítali vo svojich spacákoch pri svetle bateriek a po ich zhasnutí im pani učiteľka prečítala ešte tri rozprávky. Andersenova noc sa pre deti skončila o pol štvrtej ráno.

Deti boli s večernou návštevou múzea veľmi spokojné. Odniesli si jedinečný a nevšedný zážitok. Poďakovať sa zaň môžu najmä ochote a iniciatíve triednej učiteľky Anny Fiľovej, ktorá neváhala obetovať svoj voľný čas a energiu, celú akciu starostlivo pripravila a s patričným elánom sa jej i zúčastnila. Možno aj vďaka takémuto obetavému a pozitívnemu prístupu k práci s deťmi nám jedného dňa vyrastie ďalší Andersen. Kto vie…