9.september je u nás už desať rokov pamätným dňom, v ktorý si pripomíname obete holokaustu. Mestá a združenia na Slovensku organizujú rôzne podujatia v duchu spomienky na ľudí, korí počas masového vyvražďovania prišli o život, no zároveň na tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom týmto obetiam pomohli.

Židovská obec, Technická univerzita, Rottary klub a ďalší organizátori pripravili v pondelok ku Dňu obetí holokaustu a rasového násilia pre obyvateľov Zvolena niekoľko podujatí kultúrneho charakteru. Program otvoril v Aule Technickej univerzity jej rektor, prof. Rudolf Kropil a privítal študentov a zástupcov stredných škôl zo Zvolena aj Detvy. S príhovorom na akademickej pôde vystúpili prezident Izraelskej obchodnej komory, Miloš Žiak, splnomocnec vlády pre rómsku menšinu, Roman Polák, ale aj viceprimátorka mesta, Alžbeta Staníková. Medzi desiatou a jednou hodinou si študenti postupne vypočuli prednášky pozvaných hostí, riaditeľa Múzea SNP, Stanislava Mičeva a supervízora Dokumentačného strediska holokaustu, prof. Eduarda Nižňanského. Hovorilo sa na tému holokaustu a deportácií.

Program v aule uzavrelo premietanie filmu historika a politológa Lukáša Přibylu, Zabudnuté transporty. Tentokrát išlo o ďalší diel zo série štyroch autentických dokumentov s názvom Do Lotyšska. Podľa slov Jozefa Klementa, významného člena Židovskej náboženskej obce, „ľudia neradi počúvajú a sledujú smutné veci“, no napriek tomu, ako dodal, „je potrebné, aby sme ukazovali mladým ľuďom, že holokaust nie je science-fiction, že to naozaj bolo, a že sa na to nesmie zabúdať.“

Spomienkový program pokračoval zapálením sviečok v priestoroch židovského cintorína a čítaním mien obetí zabitých v koncentračných táboroch, medzi ktorými nájdeme celé rodiny. Každý rok členovia Židovskej náboženskej obce osadia ďalšiu tabuľu so sedemdesiatimi menami, na budúci rok by to mala byť posledná.

Priestor Parku ušľachtilých duší je však aj spomienkou na občanov, ktorí svojim prenasledovaným susedom pomohli. Ako zdôraznil profesor UK a predseda Dokumentačného strediska holokaustu, Eduard Nižňanský, „tento park pripomína, že vždy išlo o individuálny akt záchrany konkrétneho človeka.“ Dejiny sú plné odstrašujúcich čísel, mien a príbehov, ktoré je potrebné si neustále pripomínať, pretože vždy hrozí, že sa čosi podobné zopakuje. „Ja som historik-skeptik. Z dejín sa ešte nikdy nikto nepoučil,“ dodáva Eduard Nižňanský. (viac v rozhovore s ním) Dôležité je, že aj Zvolen pozná prípady pozitívnej arizácie, kedy Nežidia pomohli Židom. Známy je príbeh kominárskeho majstra Mantuana, ktorý fiktívne arizoval majetok svokra a tým ho zachránil.

Druhá polovica pondelňajšieho programu bola naplnená hudbou a umením. Dvanásťhodinový maratón kultúry, ako tento deň označil Jozef Klement, najprv ponúkol hudobnú produkciu Martina Budinského a jeho kolegov. Vynikajúci cimbalista Diabolských huslí vystúpil v Kráľovskej sieni Zvolenského zámku spolu s hosťami; huslistom Andrejom Baranom, gitaristom Adamom Marcom a ďalším hráčom na cimbal, Vladimírom Homolom.

Po vernisáži malieb deväťdesiatjedenročného umelca Karola Feňveša, ktorú vo východnej bašte zámku uviedla jeho manželka, tiež maliarka, Judita Feňvešová, sa väčšina návštevníkov a hostí presunula do novej kaviarne Džezva v Parku zabudnutých susedov. Tu sa s odchádzajúcim dňom rozlúčili rabín Myers a kontrabasista Ragan prostredníctvom známych jazzových melódií a zároveň zatrúbili na príchod novému roku, ktorý podľa židovských tradícií začína práve 9. septembra.