Dynamika, rýchlosť, stratégia v pohybe, skvelá kondícia a psychická odolnosť. Aj tieto synonymá vystihujú jeden z najpopulárnejších športov na svete – tenis. Zvolenský rodák Filip Polášek (25) každým dňom dokazuje, že biely šport je jeho život a na kurte chce odovzdať vždy maximum. Svojimi športovými úspechmi robí dobré meno vo svete nielen Slovensku, ale aj mestu Zvolen. Vďaka veľkej chuti po víťazstvách a neoblomnej vôli sa Filip dokázal presadiť medzi najlepšími deblistami sveta a zaknihovať už 4 turnajové tituly z okruhu ATP.
Otázka na ktorú si už asi mnohokrát odpovedal, no zaujíma aj nás. Ako si sa dostal k tenisu a kedy si zistil, že „biely šport“ je to, čomu sa chceš venovať naplno?
K tenisu som sa dostal ako 9 ročný počas Majstrovstiev Slovenska v tenise, ktoré sa konali vo Zvolene a odvtedy sa tenisu venujem. To, že by som sa tým chcel živiť sa asi rozhodlo v 17-tich, keď ma zobrali do NTC.
Tenis je šport, ktorý má milióny priaznivcov na celom svete, slávnu minulosť a v porovnaní s inými druhmi športu, slušné finančné dotácie. Treba však povedať, že tenisové začiatky sú finančne náročné. Ako sa podarilo tvojim rodičom vytvoriť ti vhodné podmienky, aby si mohol tenisovo napredovať?
Tak to je asi otázka skôr na nich ako na mňa, ale bolo to veľmi náročné a dá sa povedať, že úplne ideálne podmienky neboli takmer nikdy, no možno na druhej strane to bola aspoň psychická výhoda, že som bol na kurte odolnejší a naučil som sa vyťažiť vždy z minima maximum.
V súčasnosti sa špecializuješ najmä na štvorhru (aktuálne 42. v rankingu) a dvojhru hrávaš len príležitostne. Vždy si vedel, že chceš byť skôr deblista, alebo to prišlo prirodzene?
Prvý turnaj som vyhral v 11-tich v Žiline a bolo to vo štvorhre. Povedal som, že keď sa tým môže živiť desať Čechov, prečo by sa nemohol aj jeden Slovák. Ale že som sa rozhodol dať iba na štvorhru, k tomu bola dlhá cesta, počas ktorej som skúšal aj single .
Od roku 2008 hrávaš stabilne v tenisovej tímovej súťaži Davis Cup. Na turnajoch, však
každý hráč hrá v prvom rade za seba až potom za svoju krajinu. Čo pre teba osobne znamená reprezentovať Slovensko?
Reprezentovať je vždy niečo výnimočné. DC sa hrá dvakrát do roka a môžu tam byt len štyria hráči. Vždy som rád reprezntoval, i keď je to zároveň veľmi náročné fyzicky aj psychicky.
Rok 2008 bol pre teba zrejme výnimočný. Okrem debutu v Davis Cupe si sa stal držiteľom ocenenia Tenista roka. Fakt, že získal toto ocenenie deblista niektorých prekvapil. Čakal si, že príde uznanie aj zo Slovenska za tvoje dobré výsledky na turnajoch tak skoro?
Ten rok bol určite výnimočný. Na rebríčku som sa zlepšil takmer o 70 miest a skončil som top 40 na svete, čo som určite nečakal. Takisto som vyhral dva ATP turnaje a ešte jedno finále, plus debut v DC. Ocenie pre tenistu roka ma príjemne prekvapilo, najmä keď do tej doby ho dostali len Hrbatý a Kučera a bolo to určite veľké povzbudenie do ďalšej práce.
Pokladáš sa za hráča, ktorý dostal do vienka tenisový talent, alebo si na tréningoch a v zápasoch musel všetko poctivo oddrieť sám?
Talent je trochu zradné slovo, ale keď sa myslí cit, tak ten veľmi nemám, no mám zas iné danosti, ktoré využívam a snažím sa tým nahradiť tie nedostatky, ktoré mám.
Mnoho športovcov sa snaží najmä v začiatkoch herne sa priblížiť k svojim športovým vzorom a neskôr ich aj prekonať. Máš aj ty nejaké športové osobnosti, ktoré si obdivoval, alebo ešte stále obdivuješ?
Keď som bol malý, tak som vždy mal rád Samprasa. Dnes obdivujem najmä zápasy Federera s Nadalom, lebo to je väčšinou ako tenis z inej planéty.
Nie každý o tebe vie, že popri tenise si stihol aj štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene a môžeš sa popýšiť titulom Ing. V akom odbore si vyštudoval a prečo si sa rozhodol popri tenisovej kariére pokračovať tiež vo vyššom vzdelávaní?
Vyštudoval som podnikový manažment. So štúdiom som začal, keď som si ešte tenisom veľmi nezarábal a bol to taký záložný plán, keby tenis nevyšiel. Tú školu som vyštudoval najmä kvôli mojej mamine, ktorá ma počas toho štúdia k tomu kopala, za čo som teraz aj celkom rád.
Si držiteľom 4 turnajových titulov vo štvorhre z okruhu ATP (2008 – St. Peterbursburg, Gstaad, 2009 – Bastad, 2010 – Umag), no v poslednom čase si mal smolu na stabilného deblového partnera. Túto sezónu si už odohral Australian Open ako aj turnaj ATP v Záhrebe po boku krajana Igora Zelenaya. Neuvažuješ o stabilnejšej spolupráci práve s Igorom?
V poslednej dobe to bolo trochu ťažšie so stabilným partnerom a ešte to hľadanie asi neskončilo. U Igora je problém s rankingom, kde by sme sa na určité turnaje nedostali, preto nehráme spolu viac. V budúcnosti túto spoluprácu nevylučujem.
Turnaje kategórie Grand Slam sú v tenise považované za najdôležitejšie a najvýznamnejšie. Na ktorom zo 4 Grand Slamových turnajov sa cítiš najlepšie a prečo?
Mam rád Wimbledon kvôli tej tradícii, ktorá tam je cítiť na každom kroku a aj preto, lebo sa hrá na tráve a potom Australian open, kde všetko funguje asi najlepšie. Je tam pekné počasie.
Neláka ťa skúsiť na Grand Slame mix s nejakou slovenskou tenistkou?
Hral som mix s Dominikou Cibulkovou v Paríži a možno si ešte niekedy zahráme. Nie je ľahké sa vôbec do súťaže dostať a ešte keď baby hrajú dvojhru aj štvorhru, nie vždy chcú hrať ešte aj mix.
Po odchode Dominika Hrbatého z vrcholového tenisu, nastal útlm a žiadny z našich hráčov sa nedokáže výraznejšie presadiť na turnajoch ATP. Mnoho detí má možno aj talent, no finančné prostriedky brzdia ich rozvoj. Ako vnímaš ty súčasnú situáciu okolo tenisu na Slovensku?
Čo sa týka že nemáme nejakého top tenistu,
treba si uvedomiť, že sme malá krajina na to aby v každej generácii bol tenista, ktorý bude v top 20, možno top 10. Na druhej strane práca s mládežou by mohla byť lepšia. Veľký nedostatok sú financie, tak ako u rodičov, tak aj na zväze a čím ďalej tým viac to bude odkázané na pomoc zo strany sponzorov. Len to ešte chce čas, kým sa pre to vytvoria podmienky na Slovensku.
Motivácia je silná zbraň k dosahovaniu úspechov. Čo ťa motivuje napredovať stále ďalej a aké ciele si stanovuješ do budúcna, či už v tenise alebo v súkromnom živote?
Bez motivácie sa veci robiť nedajú to je fakt. Každý športovec je veľmi súťaživý a nerád prehráva. To je základná motivácia pre mňa. Proste nechcem prehrať a vždy sa snažím nájsť cestu ako byť lepši než súper. Cieľ je byť zdravý. Potom to má človek vo vlastných rukách a uvidí sa, čo bude a čo budúcnosť prinesie.
Zvolen je mesto v ktorom si sa narodil, vyrastal. Máš tu ešte stále aj trvalé bydlisko. Počas dlhej tenisovej sezóny striedaš letiská, hotely a turnaje po celom svete. Je pre teba dôležité mať sa kam vrátiť a povedať si: „Som konečne doma.“?
My sme sa práve pred nedávnom presťahovali už kúsok od Bratislavy to len k tomu bydlisku.
Ale určite Zvolen je mesto, kde som sa narodil a žil 18 rokov a potom som tam takisto ešte trávil dosť času. Človek je vždy rád keď sa vráti tam, kde to pozná, stretne kamarátov, známych. A bez toho aby som sa mal kam vrátiť, tak sa asi nedá cestovať, takže určite som vždy rád, keď môžem byť doma.
Na akých tenisových podujatiach sa najbližšie plánuješ predstaviť a s kým?
Najbližšie sa chystám na turnaje v Casablance a Aténach. Všetky odohrám s Travisom Parrottom, s ktorým som hral dve sezóny už predtým.
