RÚVZ BB, M. Tolnayová, foto: il. web | 20.1.2011

Európa sa venuje podpore zdravia rómskej populácie

Nízke zdravotné uvedomenie, nedostatočné návyky zdravého životného štýlu a starostlivosti o zdravie,  nízka vzdelanosť a vysoká nezamestnanosť, či pomerne vysoká rizikovosť výskytu civilizačných ochorení—to sú len niektoré overené poznatky Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít, ktorý sa od roku 2007  na Slovensku realizuje prostredníctvom viacerých regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) – banskobystrického nevynímajúc. Národný akčný plán Slovenskej republiky k dekáde začleňovania rómskej populácie na roky 2005-2015 je spoločnou iniciatívou Bulharska, Chorvátska, Česka, Maďarska, Macedónska, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory a Slovenska. „Cieľom programu je dosiahnuť v dlhodobom horizonte- do roku 2015, podporu rovnosti a spravodlivosti v zdraví, zlepšenie zdravotného stavu a životného štýlu a zvýšenie individuálnej zodpovednosti za vlastné zdravie v rómskej populácii. Zameriava sa na štyri prioritné oblasti a to vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, a bývanie. Na základe získaných údajov je nutné konštatovať, že úroveň zdravia, ako aj jednotlivých jeho determinantov a faktorov, je u rómskej populácie horšia“, zovšeobecnila doterajšie poznatky vedúca odboru podpory zdravia (OPZ) RÚVZ Banská Bystrica MUDr. Silvia Kontrošová. Program sa realizuje prostredníctvom komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy – asistentov a koordinátorov, ktorých úlohou je sprostredkovať komunikáciu, zvyšovať informovanosť a šíriť zdravotnú výchovu medzi RÚVZ, všeobecným lekárom, pediatrom, lekárom špecialistom – gynekológom a komunitou. Gestorom programu je Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) Bratislava.

Z hodnotenia aktivít Banskobystrického RÚVZ v rámci podpory zdravia v znevýhodnených komunitách za rok 2010 vyplýva, že komunitné pracovníčky zdravotnej výchovy (KPZV), ktoré vykonávajú svoje aktivity pod dohľadom vedúcej odboru podpory zdravia, realizovali komplexný program, zahrňujúci hygienicko- protiepidemické opatrenia, spoluprácu obyvateľstva s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, preventívnu starostlivosť, ako aj sociálnu pomoc a zdravotnú výchovu. Pokračoval zároveň aj monitoring zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia znevýhodnených rómskych komunít a priebežná kontrola efektivity realizovaných preventívnych programov v rómskej kolónii obce Telgárt. Na základe zistených nedostatkov v  dodržiavaní osobnej hygieny,  nevyhovujúcich ubytovacích podmienok, zvýšeného výskytu hlodavcov v predchádzajúcom období, sa uskutočňuje permanentne aj  pravidelný monitoring hygienicko-epidemiologického režimu, ktorý popri komunitných pracovníčkach  zdravotnej výchovy dôsledne vykonávajú aj pracovníci RÚVZ. „Okrem iného sme  zistili aj možné  zvýšené riziko požiaru a úrazov elektrickými spotrebičmi, varičmi, ktoré mali ubytovaní v danej lokalite pred dverami izieb. V roku 2010 sme zorganizovali brigádu , pri ktorej obyvatelia ubytovaní  v Kotve vyčistili a upratali priestory hygienických zariadení, kuchynky a dvora. Napriek tomu v Kotve v priebehu roku 2010 pretrvával zvýšený výskyt hlodavcov , deratizácia sa v tejto lokalite vykonáva priebežne. Nepriaznivá  hygienicko-epidemiologická situácia vyvrcholila vlani v júni, kedy z dôvodu havárie odpadových vôd bolo zariadenie na pokyn regionálneho hygienika zatvorené. Po odstránení problému bolo opätovne otvorené na jeseň roku 2010“, popisuje bližšie aktivity RÚVZ MUDr. Kontrošová. V obci Telgárt v Hornej kolónii po celý rok 2010 pretrvával problém so zásobovaním obyvateľov  pitnou vodou z hygienického centra, ktoré bolo  otvorené len v pracovné dni, aj to len 1-2 hodiny, čo je nedostačujúce. Až od novembra 2010 boli hygienické  centrá otvorené aj cez víkend, pričom komunitná asistentka pomáhala pri prevádzke daného objektu. Problém v súčasnosti je, že v zime sú hygienické centrá mimo prevádzky, obec nemá peniaze na temperovanie týchto objektov a potrubie zamŕza.

Komunitné zdravotné asistentky v spolupráci s pracovníkmi  banskobystrického RÚVZ v rámci programu účinne pôsobia aj v prevencii infekčných ochorení  a podpory  zdravia rómskej populácie v jednotlivých lokalitách, kde sa projekt realizuje. Zvýšené úsilie zamerali predovšetkým na depedikulizáciu ( odvšivavenie) 445 detí v obidvoch lokalitách Telgárt aj  Kotva, vrátane edukácie ich matiek v danej problematike.V rámci monitorovania krvného tlaku 536 osôb  zistili u 29-tich  ( 5,4 percenta) zvýšený, alebo vysoký krvný tlak. Tieto osoby   po náležitom poučení o zlepšení životosprávy poslali  k ošetrujúcemu lekárovi. V septembri 2010 sa v Kotve vyskytla epidémia vírusovej hepatitídy typu A ,  pričom komunitná asistentka zdravotnej výchovy  úzko spolupracovala s pracovníkmi odboru epidemiológie pri práci v ohnisku nákazy .

Na podnet zdravotnej asistentky 231 osôb išlo na preventívnu prehliadku  a 78 detí navštívilo detské poradne.  „U 827 osôb z Hornej a Dolnej kolónie obce Telgárt sme vykonali kontrolu zdravotného preukazu. Zistili sme, že niektorí obyvatelia mali  niekoľko zdravotných preukazov, pričom nevedia, ktorý je platný,  v ktorej poisťovni sú reálne poistení, prípadne nemali žiaden preukaz poistenca. Úroveň znalostí o právach a povinnostiach pacienta je v tejto populácii naozaj nízka. Pozitívne  však môžeme hodnotiť, že po intervenciách komunitných zdravotných asistentiek  v Telgárte aj na KOTVE  sme zaznamenali zvýšenú  návštevnosť v ambulanciách, všeobecných lekárov, gynekológov, stomatológov, zvýšenie zaočkovanosti detí, zlepšenie osobnej hygieny, zvýšenie starostlivosti matiek o zdravie svojich detí. Tieto zistené skutočnosti sú pozitívnym dôsledkom zdravotno-výchovného pôsobenia komunitných pracovníkov zdravotnej výchovy v sledovanej rómskej komunite“, zdôrazňuje MUDr. Kontrošová. Ako úspešné možno hodnotiť aj oblasť vzdelávania a osvety,  ktorú robili komunitné zdravotné asistentky a zúčastnilo sa na nich  3512 osôb od detí predškolského veku až po dospelú rómsku populáciu. „Výraznejšia zmena v zdravotnom stave a životnom štýle cieľovej skupiny si však vyžaduje dlhotrvajúce, sústavné a systematické zdravotno-výchovné pôsobenie.  Program by mal pokračovať aj v roku 2011“, uzatvára tému MUDr. Kontrošová.