ZVonline.sk (Eva Ježovičová, foto: archív Eduarda Nižňanského) | 14.9.2012

Eduard Nižňanský: Z histórie sa nedá poučiť

V pondelok vystúpil v Aule TU vo Zvolene s príhovorom, ktorý trval pár minút, no povedal v ňom všetko spôsobom, ktorý umlčal celú sálu. Je profesorom Univerzity Komenského v Bratislave a supervízorom projektu Dokumentačného strediska holokaustu. Prof. PhDr. Eduard Nižňanský, CSc.

Poznáme dnes konkrétne čísla ľudí deportovaných zo Zvolena?

Bolo to od 700 do 1000 ľudí nielen zo Zvolena, ale z celého okresu.

Sú dôležitejšie čísla, mená alebo konkrétne príbehy?

Dôležité na procese je najmä to, že deportácie Židov na Slovensku prebehli z vlastnej iniciatívy slovenských inštitúcií bez nejakého tlaku Nemecka. Tieto orgány pripravili zoznamy, päť prechodných táborov, šesť vlakových súprav, ktoré potom vyvážali ľudí…

Ako to prebiehalo?

Najprv sa muselo určiť, kto je to Žid. Na druhej strane musel štát vytvoriť podmienky, pretože ak je spoločnosť demokratická a ja rozbijem Židovi výklad, tak ma normálne odsúdia. Ale akonáhle štát povie, že Židia sú nepriatelia štátu a povie prečo, na základe inakosti ich segreguje. Potom začne tú inakosť inštrumentalizovať, to znamená, že vytvorí zákony či nariadenia, ktorými začne danú komunitu postihovať. Najprv povie, kto sú Židia a potom im obmedzí zamestnanie – lekári, právnici, notári, štátni zamestnanci budú vyradení, teda stratia prácu. V tej chvíli si štát uvedomil, že nemôže vyradiť všetkých, pretože viac ako 50% lekárov je židovských, takže im dal výnimku. Takisto to bolo so živnosťami. Ak bolo 12 000 živností, tak tie malé zlikvidovali a tie veľké ostali predmetom záujmu arizátorov. Sú rôzne prípady negatívnej, ale aj pozitívnej arizácie.

A tie pozitívne?

Vo Zvolene kominársky majster Mantuano, ktorý fiktívne arizoval majetok svokra a tým ho zachránil. Nemáme vždy len negatívne príklady arizácie, poznáme aj biele kone, ktoré po druhej svetovej vojne vrátili Židom majetok bez nejakých sankcií.

Existuje pojem známy ako Osvienčimská lož. Ako niekto môže popierať holokaust?

To je zase iné. Na Slovensku ani v Nemecku neexistovali likvidačné tábory, existovali len pracovné. V Osvienčime bola zase likvidačná časť (Birkenau) a časť s obrovskou nemeckou fabrikou. Ľudia vo veku dvadsať až štyridsať rokov, ktorí vládali, pracovali. Osvienčimská lož vychádza z toho, že na konci jesene 44 Nemci jednoducho tieto zariadenia zdeštruovali, vyhodili ich do vzduchu. Od komínov krematórií až po plynové komory. V Treblinke či Sobibore boli aj vzbury väzňov, ktoré tábory narušili a Nemci ich potom zničili úplne. Keď tam prídete dnes, už je z toho les. Navyše, vtedy pri selekcii, ľudí, ktorí išli do plynu, nikto neevidoval. V koncentračnom tábore boli evidovaní len tí, čo išli pracovať. V Nemecku boli desiatky táborov, ktoré mali nebenlágre, teda vedľajšie tábory. Z koncentračných táborov sa tam zoznamy väzňov nezachovali, pretože to Nemci zase spálili.

Ale veď existujú, povedzme, fotky ľudí.

Áno, lenže nie jeden a pol milióna tých zavraždených, ale pár tisíc. Zástancovia Osvienčimskej lži útočia na to, že: ukážte nám fotky všetkých ľudí. To sa nedá. Napr. Sobibor bol čisto likvidačný tábor. Prišiel tam transport, ľudia odovzdali svoje veci a veliteľ im povedal, „idete sa osprchovať“. Nastúpila Kanada, teda asi 30 ľudí, ktorí tieto veci prali, žehlili, dávali do balíkov a posielali do Nemecka. V Nemecku bol orgán s názvom Winterhilfe, kam prišla, povedzme, žena, ktorej sa práve narodilo dieťa, vzala si kočík a vôbec ju nezaujímalo, že to prišlo z koncentračného tábora. Sobibor nemá žiadne zachované zoznamy, od nás chceli, aby sme im posielali zoznamy ľudí, ktorí odišli zo Slovenska.

Odkiaľ čerpáme všetky mená obetí?

Tie sa pracne skladajú z rôznych zoznamov, ale máme len jeden artefakt k druhému. Napr. zo Slovenska nepoznáme kompletné zoznamy ľudí z posledných troch transportov. Potom existujú Knihy mŕtvych, teda tých, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore. Máme zoznamy z roku 1942 a tam je niekoľko tisíc mien. Mičev (riaditeľ Múzea SNP – pozn. redakcie) spomenul 475 000 ľudí, ktorí boli od marca do júla 1944 deportovaní z Maďarska. Známych je možno 125 000 z nich, dokonca maďarská strana dala pokyn, aby ich neevidovali.
Holokaust je fenomén. Je neuveriteľné, že európska kultúra, ktorá sa pýši neviem čím všetkým, bola schopná niečoho takého.

Veď práve.

Ak začneme vnímať inakosť a chápať napr. Žida ako človeka iného a určitá politická strana prijme tento program a začne to inštrumentalizovať a inštitucionalizovať a vytvorí špeciálnu inštitúciu, trebárs štrnáste oddelenie Ministerstva vnútra, ktoré bude realizovať deportácie, tak v tej chvíli aj obyčajní občania prostredníctvom propagandy začnú Židov vnímať inak. Ľudia neboli pripravení na ten proces, nikto sa s tým predtým nestretol, samotní Židia tomu neverili. Stále si mysleli: „Dobre, dajú nás na práce, potrebujú nás.“ Navyše, Himmler povedal: „Nemôžeme zachovať deti, pretože keď vyrastú, vrátia nám to.“ Totalita procesu, ktorý vtedy nastal, znamenala, že európska spoločnosť ju nezvládla.

Napriek tomu niektorí tvrdia, že sa to môže zopakovať. Ako by to bolo možné?

Pozrite, ide o multikulturalizmus. Ako to, že Merkelová, Sarkozy alebo Cameron môžu povedať, že multikulturalizmus sa ako projekt v Európe nevydaril? Azda to znamená, že Moslimov či Turkov vyčleníme z Európy? A kedy ich začneme vyháňať, keď príde hospodárska kríza? Kto garantuje teóriu pokroku, že sa veci budú stále zlepšovať a nie zhoršovať? Zoberte si, čo sa udialo v roku 2008, keď začala kríza; nie slovenskí, ale nemeckí alebo americkí politici na to neboli pripravení. Ja som bol práve vtedy v Nemecku a oni sa len dívali, čo sa deje. Prišla kríza, ktorá bola zachránená, podľa mňa, podivným spôsobom a vezmite si, že by takáto kríza trvala desať rokov. Tak koho vyženú? Veď európska únia vie vytvoriť múry za chvíľu, na hraničné priechody zavedie čítačky ako v samoobsluhe a zavrú celú EÚ. Schengenské hranice budú také nepriechodné ako predtým železná opona. Ja som historik skeptik, nerobím si ilúzie.

To je neuveriteľné.

Ak sa pamätáte, v Nemecku bol pred dvomi rokmi rasistický škandál, keď člen predstavenstva centrálnej banky (Thilo Sarrazin – pozn. redakcie) vystúpil s rečou, v ktorej tvrdil, že Nemci zničia samých seba, ak nezačnú robiť inú imigračnú politiku, lebo 100 tisíc cudzincov, ktorí sa každoročne v Nemecku etablujú, je veľkým nebezpečenstvom. Tento človek mal veľký úspech, nie v televízii, ale u obyčajných ľudí. 20 % ľudí otvorene povedalo, že by takéhoto politika volilo. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby došlo k takému krízovému stavu ako v minulosti? Z dejín sa nedá poučiť.