Takmer 600 kilometrov zrekonštruovaných ciest II. a III. triedy z vlastných zdrojov bude mať na svojom území Banskobystrický samosprávny kraj ku koncu tohto kalendárneho roka. Súčasné vedenie župy s masívnou obnovou cestnej siete začalo ešte v roku 2017 a za posledné roky ide o historicky najväčšie investície. K nim pribudne aj ďalších vyše 120 kilometrov úsekov, na ktoré sa kraju podarilo získať 36,4 milióna eur z európskych peňazí.

Do konca tohto kalendárneho roka budú môcť motoristi v rámci Banskobystrického kraja využívať celkovo 559,753 kilometrov zrekonštruovaných ciest, do ktorých išlo z vlastného rozpočtu župy viac ako 57,4 milióna eur.

„Kvalitné cesty sú jedným zo základných predpokladov pre rozvoj kraja. Bez vyhovujúcej cestnej siete je náročné prilákať investorov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta a dajú tak ľuďom možnosť nájsť si prácu bez potreby sťahovať sa. Našim cieľom bolo a stále je vytvoriť z kraja dobré miesto pre život, kde chcú mladí ľudia žiť a zakladať si rodiny. K tomu, okrem iných vecí, potrebujeme aj dobré cesty,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.

Ten upozornil aj na to, že kraju sa podarilo po rokoch, kedy boli európske peniaze pre BBSK zablokované, získať z eurofondov takmer 36,4 milióna eur práve na rekonštrukcie ciest a mostov. „V rámci IROP I plánujeme začať s rekonštrukciami ešte v tomto roku. Pôjde celkovo o rekonštrukciu 83,108 kilometrov ciest, v rámci ktorej zrekonštruujeme aj 27 mostných objektov. V budúcom roku začneme rekonštruovať ďalších 38 kilometrov ciest a 27 mostov v rámci IROP II,“ doplnil Lunter.

Vďaka peniazom z eurofondov má začať ešte tento rok dlho očakávaná rekonštrukcia cesty II. triedy medzi Breznom a Čiernym Balogom či cesty III. triedy medzi Utekáčom a Kokavou nad Rimavicou. „Z eurofondov máme počas tohto a budúceho roka v pláne začať rekonštrukcie ciest v celkovej dĺžke 121,263 kilometrov,“ ozrejmil Lunter. Okrem toho prejde do konca leta v kraji rekonštrukciou aj ďalších 65,5 kilometrov ciest I. triedy za takmer 20 miliónov eur, ktorú pripravuje a financuje vláda.

REKONŠTRUKCIE VO VŠETKÝCH OKRESOCH

Tento rok súťaží Banskobystrický samosprávny kraj rekonštrukcie viac ako 65 kilometrov ciest v celkovej hodnote vyše 8,5 milióna eur. Pokračovať budú tiež rekonštrukcie na cestách, pri ktorých župa zhotoviteľa vysúťažila ešte vlani, no poveternostné podmienky už nedovolili práce zahájiť. V tomto prípade ide o ďalších viac ako 50 kilometrov a sumu presahujúcu 5,5 milióna eur.

„Stavebné stroje stretnú počas sezóny obyvatelia kraja vo všetkých okresoch. Jedným z úsekov, ktorý prejde rekonštrukciou, je aj táto takmer štyri kilometre dlhá cesta medzi Hronsekom a Vlkanovou. V okrese Banská Bystrica zrekonštruujeme tiež  napríklad takmer šesťkilometrový úsek od Sládkovičovej ulice cez Kremničku až po Badín či úseky ciest v Rakytovciach, Oravciach a Hrochoti,“ povedal podpredseda BBSK Ondrej Lunter.

Peniaze z rozpočtu pritom kraj do jednotlivých okresov rozdeľuje podľa presne stanoveného kľúča a v spolupráci s odborníkmi i poslancami Zastupiteľstva BBSK (ZBBSK).

UNIKÁTNA TECHNOLÓGIA

Pri rekonštrukcii vybraných úsekov ciest, napríklad aj na ceste medzi Hronsekom a Vlkanovou, použije zhotoviteľ – spoločnosť Viakorp, unikátnu technológiu recyklácie za studena. Táto technológia zvýši životnosť rekonštruovaných ciest aj vďaka tomu, že sa odfrézuje hrubšia časť vozovky. Dôležitý je aj jej ekologický aspekt – na stavenisko sa totiž nedováža žiadny nový stavebný materiál, ale len spojivo, ktoré sa zamiešava do pôvodného krytu a zavalcuje.

„Ako regionálna firma a zároveň ako občan kraja som veľmi rád, že Banskobystrický samosprávny kraj patrí k tým najaktívnejším na Slovensku, čo sa týka objemov rekonštruovaných ciest. Veľmi dobre tiež ako občan vnímam, že ide o efektívnu rekonštrukciu s použitím moderných technológií, ktoré sú dnes už na západe bežné a aj vďaka tomuto kraju sa to dostáva na Slovensko,“ povedal Ján Bohovic, konateľ spoločnosti Viakorp.

Na stavbe cesty medzi Hronsekom a Vlkanovou navyše spoločnosť využíva úplne nový stroj, ktorý dokáže robiť recykláciu v jednom kroku. „O dve tretiny skracujeme dĺžku stavby a predlžujeme životnosť podloží o 15 až 20 rokov. Nevznikajú zbytočné odpady odvážaním materiálu zo stavby, ale tento materiál sa zapracováva, podklady sa regenerujú a na to sa položí len klasický asfalt, na ktorý sú ľudia zvyknutí,“ uzavrel Bohovic.