Aj keď sa tohtoročná peľová sezóna skončila oficiálne začiatkom novembra, teplý december spôsobuje, že v ovzduší sa ešte stále vyskytuje menšie množstvo peľu tráv z čeľade lipnicovitých, pŕhľavovitých a cyprusovitých rastlín a drevín, mrlíkov a ambrózie.
Viac ako peľu je ešte v ovzduší nad Slovenskom spór plesní s dominanciou rodov Cladosporium, Alternaria a Epicoccum. Väčšina monitorovacích staníc PIS v SR, pracujúcich pod gestorstvom verejného zdravotníctva, ukončila monitoring za rok 2014 k 1. novembru tohto roka, monitorovacia stanica ÚVZ SR v Bratislave skončila tohoročný monitoring k 30. novembru a koordinačné pracovisko pri RÚVZ v Banskej Bystrici pokračuje s monitoringom ešte aj v týchto dňoch.
„Pokračujúce teplé počasie so sebou však prináša možnosť skorého kvitnutia liesky a jelše, ktorá tento rok už v druhej polovici januára spôsobovala problémy alergikom v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Koncom januára bežne začínajú kvitnúť v parkových výsadbách niektoré druhy drevín z čeľadí cyprusovité–tisovité. Teplé počasie spôsobuje, že už v tomto období zachytávame ich prvé peľové zrná. V zimnom období polinózy teda zatiaľ veľmi nehrozia, väčšie problémy ale spôsobujú alergie na chlad, alebo na alergény vnútorného prostredia, či už sú to roztoče alebo srsť domácich miláčikov,“ konštatovala Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku.
V rámci špecializácie odbornej činnosti sa oddelenie lekárskej mikrobiológie (Úsek mikrobiológie a biológie životného prostredia) banskobystrického RÚVZ venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí. V rámci špecializácie medzi laboratóriami biológie životného prostredia pri jednotlivých RÚVZ v SR sa ako jediné venuje aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu.
„Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov, ako látky ohrozujúce zdravie, si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“ uviedla k téme Lafférsová.
Dodala, že v zimnom období trávime viac času vo svojich obydliach, preto sme aj viac vystavovaní inhalačným alergénom vo vnútornom prostredí našich bytov a domov. V bytových priestoroch sú zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2-0,4 mm podľa druhu a pohlavia). Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší, ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a tým aj k zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí.
Roztoče vylučujú alergény – tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch, tie sú silne hygroskopické a vo vlhkom prostredí prenikajú z exkrementov, uľpievajú na prachových časticiach a spolu s nimi ich vdychujeme. Alergény jednotlivých druhov roztočov nie sú celkom totožné, ale sú si veľmi blízke a spôsobujú v organizme skrížené reakcie. U alergikov (predovšetkým detí) môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické ťažkosti, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek.
Vývoj roztočov je veľmi rýchly. U samičiek je jedna alebo viac periód kladenia vajíčok, z toho prvá trvá asi 30 dní a samička v jej priebehu kladie jedno až dve vajíčka voľne na substrát. V ďalších periódach, ktoré nasledujú po krátkych prestávkach, je počet nakladených vajíčok už malý. Optimálna teplota pre vývoj je 22-25 °C, vzdušná vlhkosť 70-80%, prípadne aj viac. V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich i sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne.
