Lucia Vričanová | 2.10.2011

Adam Orság: Skauting má štýl

Mládežnícke organizácie nemajú dostatok členov. Nahradili ich voľnočasové krúžky, kde sa deti vzdelávajú podobným spôsobom ako v škole. Ich smiech nahrádzajú len ďalšie povinnosti. Vo Zvolene aj napriek všetkým týmto faktorom stále funguje skupina chlapcov, ktorí sa venujú Skautingu.

Skauting je nezisková organizácia, ktorá združuje všetkých bez rozdielu veku, rasy, či náboženstva. Venuje sa rozvoju človeka v spoločnosti, prírode, vo vzťahu k ľuďom a rozvoju osobnosti. Ponúka deťom rovnaké vedomosti, ako sa učia z kníh len s rozdielom, že im to ponúka vidieť a zažiť. O tejto organizácii sme sa rozprávali s bývalým skautským vodcom vo Zvolene a so stálym aktívnym členom Adamom Orságom. 

Skauting sa spája s prírodou. Ako by si definoval skauta a prečo by človek mal skúsiť práve skauting? Čím je skauting výnimočný?

Skaut je vo svojej podstate divoký v dobrom slova zmysle. Hľadá výpravy ktoré mu ponúkajú slobodu, dobrodružstvo a spoznávanie vecí naživo. Nie len z kníh a filmov. Skaut chce veci vidieť na vlastné oči a zažiť na vlastnej koži. Či je potok studený, ako nad ránom padá na lúky hmla, ako vonia lesná živica. Skauting má štýl. Človek bol stvorený s prírodou a v dnešnej dobe sa od nej stále viac vzďaľuje.

V čom je skauting odlišný od bežných mládežníckych organizácií alebo školských krúžkov?

Nefajčíme, nepijeme, nepreklíname. Nie je to zákaz, ale je to naše presvedčenie. Nie sme hierarchicky usporiadaná skupina, každý v akomkoľvek veku je rádový člen, to znamená priateľ. Samozrejme, že starší učia mladších. To ale neznamená, že mladší nemôžu niečo naučiť starších.  Dokonca niekedy nás naučia viac, než sami tušia.

Podnikáte výlety, výpravy, viac dňové akcie a chaty. Dokonca letný tábor sa celý odohráva niekoľko týždňov v prírode mimo civilizácie, kde bývate v stanoch či podsadách, umývate sa v potoku a varíte na ohni. Nie je skauting pre deti nebezpečný?

Chlapec potrebuje nájsť svoju identitu – dovoľte mu byť cowboyom, ktorý vládne divokému západu – dovoľte mu byť najlepším indiánskym bojovníkom, ktorému patrí americká préria – chlapci túžia po dobrodružstve. Potrebujú mať pocit slobody. A my starší fungujeme ako dozor, ktorému veria, sme ich starší priatelia. V nás vidia ochrancov. Vedia, že my nedovolíme, aby sa im niečo stalo, alebo aby si vážne ublížili.

Skauti sa snažia všetky prekážky zdolávať a prekonávajú svoje možnosti a svoj strach. Všade chlapcom hovoria – nerob to, nelez tam, nezlom to, nebuď taký hlučný – ale v podstate by to malo byť naopak – áno, urob to, spoznaj to, skús to. Budú si celý život pamätať zákazy? My chceme, aby si pamätali zážitky.

Nádhera skautingu spočíva aj v jeho romantike. Hviezdy, les, západ a východ slnka – aj to skaut spoznáva – je to nádherné dobrodružstvo.

Prečo sa skauti neoslovujú vlastným menom?

Skauti si svoje prezývky niečím musia zaslúžiť a to je potom ich pravé meno. Ktorý z chlapcov by sa chcel volať Pomalý slimák? Získavajú prezývky za niečo, v čom sú najlepší. A ešte sa oslovujeme v skautských kruhoch brat a sestra. To priateľstvo z nás tvorí akúsi rodinu.

K čomu sa snažíte deti viesť?

Snažíme sa ich viesť k tomu, aby sa nikdy nevzdávali svojich snov. Nech im okolie nebude veriť, každý z nás dokáže splniť svoj cieľ. Tie deti to dokážu. A my im to chceme ukázať.

Skauting však aj na Slovensku pociťuje úpadok a nedostatok členov. Prečo je podľa teba skauting pre deti menej atraktívny?

Môže to byť zlým vykreslením v lacných amerických komédiách, že skauti nosia koláčiky a uniformy, na hlavách majú čiapky so svištím chvostom a snažia sa len o nášivky na šatku za svoju aktivitu. Niektorí rodičia si zase myslia, že je to polovojenská organizácia. Ale skauting je životný štýl. V skutočnosti v skautingu ide o priateľstvo. Ľudia zabúdajú na to, čo deti skutočne baví. Sú nútené skôr dospieť a zamerať sa na výkon. Chlapec musí byť perfektný športovec, angličtinár, informatik, ale je na všetko sám a pritom potrebuje priateľstvo, kolektív, zážitky, dobrodružstvo… V skautingu sa to všetko naučia hrou.

Zvolenský skauting minulý rok slávil 20. výročie obnovenia po revolúcii. Ani sloboda demokracie však nepriniesla skautingu taký nával členov, aký táto organizácia mala roky po jej vzniku až po druhú svetovú vojnu. Doba a technológia postúpila dopredu. Deti sa poobede zabávajú na seriáli „Dva a pol chlapa“ alebo sledujú všetky kriminálky CSI. Ihriská sú prázdne. A pritom najdôležitejšie veci pre naše deti sú najjednoduchšie, rovnaké ako v minulosti.

Skauti vo Zvolene sa stretávajú v klubovni, ktorá sa nachádza v budove Technickej univerzity, kde sídli aj firma Kapex. Je to akási detská izba, kde nájdete všetko možné od výmyslu sveta. Knihy Jaroslava Foglara, odliatky zvieracích stôp, nástenky s obrázkami zážitkov, staré fotografie. Tento organizovaný chaos má svoje feng šuej a všetko má svoje miesto, pretože deti to takto chcú mať. Informácie o Zvolenských skautoch nájdete na ich internetovej stránke  www.123zborzvolen.webnode.sk

Fotogaléria