Pri vytváraní nového štátu, ktorým bolo Československo, zohralo dôležitú úlohu aj centrum vo Zvolene. Na Hviezdoslavovej ulici odhalili v pondelok pamätnú tabuľu, ktorá hovorí o činnosti Zvolenskej ľudovej banky. Banka spolufinancovala aktivity pri vzniku republiky.
„Keby sme sa vrátili o sto rokov na toto miesto, zažili by sme eufóriu zo vzniku Československej republiky,“ povedala na úvod riaditeľka Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Ľubica Miľanová. Múzeum v spolupráci s mestom Zvolen pripravilo oslavy 100. výročia vzniku ČSR.
Stretnutie sa začalo priamo pred budovou Hotela Academik na Hviezdoslavovej ulici, ktorá bola od roku 1902 sídlom Zvolenskej ľudovej banky. „Prvá slovenská banka so slovenským kapitálom a slovenskou rečou, ktorá ekonomicky podporila najmä chudobnejšie vrstvy a poskytla priestor na rozvíjanie slovenského kultúrneho a politického života v meste,“ zdôraznila Miľanová. Banka bola nielen miestom konaní valných zhromaždení, ale aj redakciou Zvolenských novín písaných v slovenčine, tu sa konali literárne večierky, slovenské divadelné predstavenia, diskusie, rozhovory redaktorov…
Banku založil v roku 1902 JUDr. Ján Vesel, ktorý bol veľmi aktívny pri vzniku novej republiky. „Niet významnejšej osobnosti, ktorá by väčším dielom prispela k zachovaniu a koncentrácii slovenského národného života vo Zvolene,“ upozornila Miľanová. Ján Vesel aj spolu s ďalšími osobnosťami národného života pôsobiacimi vo Zvolene, akým bol Vladimír Fajnor, Ľudovít Medvecký a Viliam Paulíny bol členom miestnej Slovenskej národnej rady. „Prostredníctvom banky poskytovali financie na chod mesta, aj plynulý prechod inštitúcií do nového štátneho zriadenia, udržiavali kontakty s čelnými predstaviteľmi novovznikajúceho štátu,“ vysvetlila riaditeľka múzea.
Tabuľa, ktorú v pondelok v meste odhalili, bude podľa nej spomienkou pre ďalšie generácie, ktoré si už neuvedomujú, čo všetko tu máme. „S odstupom sa nám sloboda a bezpečie môžu zdať samozrejmosťou, ale história nás znova a znova presviedča, že sloboda je vykúpená veľkými obeťami a na to by sme nemali zabúdať,“ dodala Tatiana Figurová z Lesníckeho a drevárskeho múzea.
Po odhalení pamätnej tabule sa dav presunul na Námestie SNP. Na tomto mieste boli v roku 1920 vysadené lipy slobody venované Masarykovi a Štefánikovi. Stromy, ktoré môžeme obdivovať dnes, boli zase vysadené pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR.
Podujatie z cyklu „osmičkových rokov“ bolo ukončené v Lesníckom a drevárskom múzeu diskusiou o udalostiach roka 1918. Na stretnutie prišli potomkovia a rodinní príslušníci Vesela, Fajnora a Paulínyho, ktorí zaspomínali na osobnosti a s nimi spojené príbehy ich predchodcov.
