Podpolianske osvetové stredisko pripravilo pre návštevníkov v mesiaci máj pútavú výstavu malieb Mira Bárdiho na 1. poschodí historickej radnice vo Zvolene. Výstava potrvá do konca mája.
Jeho výtvarný vývoj, maliarsky rukopis aj tematické zameranie od čias štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1967-1972) prešiel mnohými vývojovými štádiami. Maľbu študoval u ak. maliara Štefana Pruknera a ak. maliara Stanislava Balku, pod ktorého vedením spracoval diplomovú prácu Maľba zátišia.
Aj preto sa spočiatku venoval tejto téme, ale aj štylizáciám starých tvarov a ľudových ornamentov. Neskôr prešiel na výrazovú formu abstrakcie a farebných úvah. Štúdium krajiny počas pobytov v prírode a kresliarske skice a záznamy ho čoraz viac priťahovali k tvorivému spracovaniu prírodných motívov a krajiny. Dlhodobý záujem o hudbu a ľudové piesne ho popri krajinárskej tvorbe priviedol aj k uchopeniu hudby maliarskymi prostriedkami s osobitným zreteľom na stredoslovenské ľudové balady. V súčasnosti vytvoril niekoľko maliarskych kompozícii s historickou tematikou.
Po ukončení pedagogického výtvarného pôsobenia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2005 sa mohol svojej umeleckej práci začať venovať naplno. To mu umožnilo často cestovať za námetmi a pracovať v plenéri. Časový priestor mu umožnil pracovať aj na väčších formátoch. Priebežne sa venoval aj užitej grafike a ilustráciám, viaceré jeho diela boli publikované v katalógoch k výstavám, v časopisoch alebo knihách. V poslednej dobe jeho blízky vzťah k drevu vyústil do vytvorenia niekoľkých drevených polychrómovaných sôch. Dve z nich autor predstavuje aj na tejto výstave. Ide o štylizované stvárnenie postáv kráľa Mateja Korvína a jeho manželky Beatrice Aragónskej, ktorým v druhej polovici 15. storočia patril aj Zvolenský zámok. Čiastočná polychrómia plastík zo slivkového dreva rešpektuje farebnosť rodových erbov kráľovského páru.
Výstava Mira Bárdiho vo Zvolene obsahuje dvadsať obrazov a je koncipovaná ako prehľad tvorby prevažne z posledných 12 rokov, odkedy pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní. Pozostáva zo štyroch tematických okruhov. Najdominantnejšou je téma Balady, ktoré umelec vytvoril podľa obľúbených slovenských ľudových balád. Ich stvárnenie však už nie je záznamom autentického príbehu, holého faktu tragédie a smútku, ktorý v baladách zvyčajne býva, ale reakciou na umeleckú formu ľudovej tvorby a krásu interpretácie hraných a spievaných balád. Aj preto maliar volil výraznú farebnosť, prekvapivé kompozičné riešenia so zvýraznením výtvarných znakov, s dejovým i časovým prelínaním. Umelca inšpirovali niektorí konkrétni interpreti balád. Zaujala ho napríklad nielen prirodzená muzikalita Juraja Kubinca z Utekáča, ale aj príjemná mäkká farba hlasu a hudobné umenie Igora Danihela zo Zvolena. Práve Balada z Borovín v jeho podaní Bárdiho inšpirovala k namaľovaniu rovnomenného obrazu, ale aj obrazu Danihelova balada.
Krajinársku tvorbu predstavujú obrazy väčších i menších formátov s témami z Vysokých Tatier, Kremnických hôr a Podpoľania. Niektoré obrazy vznikli priamo v pléneri, iné v ateliéri na základe kresliarskych štúdií a vizuálnej pamäte. Život umelca v Malachove a zamýšľanie sa nad zaujímavými faktami z histórie jej okolia, viedlo k vytvoreniu kompozície Malachovská banská cesta, ktorá kedysi viedla z medenej Banskej Bystrice cez Malachov a Malachovskú ortuťovú dolinu do zlatej Kremnice. Ďalší obraz je venovaný tajomnej dominante nad Malachovskou dolinou – skalnému bralu Velestúr s jeho starou slovanskou históriou. Do historizujúcej tematiky patrí aj obraz Od Bystrici po Zvolen, čo možno chápať ako vzťah týchto miest v minulosti a ich blízkosť v súčasnosti.
Svieže farby, dynamické tvary, expresívny, dramatický účinok, ale aj lyrické línie a čarovná atmosféra krajiny ponúkajú návštevníkov príjemný estetický zážitok.
