Slovenská národná galéria pripravila na Zvolenskom zámku cyklus kurátorských výkladov pod názvom To najlepšie, čo doma máme. Ide o pravidelný cyklus špecializovaných výkladov, v rámci ktorého kurátori Slovenskej národnej galérie raz mesačne predstavia dielo, ktoré vo svojom zbierkovom fonde považujú za najzaujímavejšie. V septembri privítame kurátorku Zbierok starého umenia SNG, Katarínu Beňovú.
Katarína Beňová vyštudovala na Katedre dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1995 – 2001), kde v roku 2010 obhájila doktorát na tému Portrétne umenie v Bratislave v rokoch 1815 – 1848. Od roku 2000 pracuje ako kurátorka Zbierky umenia 19. storočia v Slovenskej národnej galérii a zároveň od roku 2012 ako odborná asistentka na Katedre dejín výtvarného umenia.
Venuje sa primárne umeniu prvej polovice 19. storočia v strednej Európe a prelomu storočí. Pripravila výstavy ako Mednyánszky (1852 – 1919) v roku 2003 (Budapešť), 2004 (Bratislava), Alojz Stróbl (2006 Bratislava, Zvolen, Liptovský Mikuláš), Ján Rombauer (Bratislava, Prešov, 2010-2011), Barónka Margita Czóbelová (Bratislava, Strážky 2012) a mnohé ďalšie. Publikuje v Ročenke SNG, ale aj v časopisoch Ars, Pamiatky a Múzeá, Acta Musaei Scepusiensis, Bratislava a mnohých ďalších. Zúčastňuje sa tiež domácich aj zahraničných kolokvií.
VÝTVARNÉ ZÁĽUBY ARISTOKRATIEK V BIEDERMEIERI
Výuka žien v oblasti výtvarného umenia prebiehala v 19. storočí prevažne po súkromnej línii. Väčšina výtvarných akadémií neprijímala ženy ako študentky, výnimkou na krátke obdobie bola napríklad akadémia v Mníchove. Popri profesionálnych maliarkach si pozornosť zaslúžia i autorky z prostredia talentovaných amatérok a to predovšetkým z radov aristokracie.
Činnosť šľachtica/šľachtičien sa dlhé obdobie orientovala len na úlohu mecéna a zberateľa. Práve v prvej polovici 19. storočia sa v širšom meradle začínajú prejavovať aj na poli umeleckej tvorby. Hlavným médiom sa stala kresba, ktorá sa od obdobia baroka dostala do popredia i v aristokratických kruhoch.
Pod vplyvom osvietenstva sa k hudobnému vzdelaniu a záujmu o prírodu začali pestovať aj výtvarné aktivity. O aktivitách amatérskych umelkýň sa zachovalo niekoľko príkladov ich tvorby, najčastejšie v podobe akvarelov alebo kresieb. K ich výtvarným témam patrila maľba kvetín, zátiší, portréty, prípadne výjavy z rodinného života i námety obytných interiérov.
