On-line vyučovanie, obmedzenie pohybu a sociálnych kontaktov u školopovinných priniesli svoje neželané ovocie. Jedným z nich je slabá kondícia či horšie držanie tela a s tým súvisiace problémy s pohybovým aparátom, ktoré sa posledné mesiace u detí vyskytujú vo vysokom percente. Nielen o týchto problémoch sme sa porozprávali s vedúcou fyzioterapeutkou z Fyziatricko – rehabilitačného oddelenia zvolenskej nemocnice, Soňou Melichovou.

Aká veková kategória detí spadá do Vašej pôsobnosti?

Momentálne pracujeme s deťmi od troch rokov.

Aké najčastejšie problémy sa u detí vyskytujú?

Deti navštevujú naše oddelenie najčastejšie pre chybné držanie tela, skoliózy a s tým súvisiace bolesti chrbtice alebo aj deformity. Pre plochonožie, rôzne úrazy pohybového aparátu, v menšej miere neurologické diagnózy.

Mal lockdown vplyv aj na zdravie detí?
Myslím, že áno, a to najmä tým, že pravidelné pohybové aktivity detí boli zrušené (rôzne záujmové krúžky, tréningy) a pasívny čas sedenia sa u viacerých detí zvýšil aj vplyvom online vyučovania. Pozorujeme vo väčšej miere oslabenie svalstva, ale aj pokles celkovej kondície u detí.

Dávate rady ako by mali deti cvičiť aj doma?
Áno, nielen detských pacientov sa snažíme naučiť cvičiť aj v domácom prostredí. Bez takejto spolupráce by terapia nemala požadovaný efekt.

Je detí so skoliózami viac? Ak áno – je to spôsobené práve tým, že sa deti hýbu menej a viac času trávia pri počítačoch a mobilných telefónoch?
Takáto pohybová inaktivita nie je hlavnou príčinou vzniku skolióz u detí, ale má vplyv na zhoršenie už vzniknutých skolióz. Inaktivita ovplyvňuje najmä spomínané chybné držanie tela, oslabenie svalstva, vznik nesprávnych pohybových stereotypov a s tým súvisiace bolesti chrbtice. Neevidujeme zvýšený počet detí so skoliózou na našom oddelení oproti minulým rokom.

Čo by ste poradili rodičom detí. Aký pohyb, cviky – čomu sa venovať pre správny a zdravý vývoj chrbtice?
Odsledovať pohybový režim dieťaťa, koľko času cez deň sa aktívne hýbe a koľko trávi pasívne. Pohybový režim by mal byť rovnomerný, nie nárazový ako napríklad len cez víkendy. Nejedná sa len o organizované športové aktivity, ale aj voľnočasové spontánne aktivity detí, napríklad rôzne hry s kamarátmi, bicyklovanie, korčuľovanie, behanie, samotné prechádzky napríklad do a zo školy. Dieťa by malo vykonávať pohybovú aktivitu minimálne 1,5 hodín denne podľa vekovej kategórie, čím mladšie tým viac.

Akých chýba sa vlastne rodičia zvyknú dopúšťať?
Čo sa týka neúmyselných chýb rodičov vzhľadom k pohybovému aparátu detí je to najmä v období batoľaťa, čo môže mať následky v neskoršom veku. Ide napríklad o predčasné posadzovanie bábätiek alebo podkladanie chrbátikov v sede (dieťa sa naučí samo si sadnúť, súvisí to s vývinom CNS). Podobne tiež predčasné „chodenie“ bábätiek, stavanie na nôžky, neťahať ho za ruky pri chôdzi. Ďalej z pohľadu fyzioterapie určite neodporúčam používanie rôznych lokomočných pomôcok – chodítka („pavúky“). Dieťa sa v takýchto pomôckach nenaučí správne chodiť a nerovnomerne zaťažuje telo.

U starších detí má význam zamerať sa na podmienky sedu pri pracovnom stolíku (správna výška stola, stoličky, natočenie monitora), podmienky spánku (kvalita matraca, vankúša) a eliminácia spomínanej neaktivity motiváciou k pohybu zo strany rodiča. Negatívne na detské chrbtice pôsobia aj ťažké školské tašky, nedostatočný počet hodín telesnej výchovy, výška lavíc a stoličiek v škole, čo je z pozície rodiča ťažké ovplyvniť.