Radón, ako rádioaktívny plyn, sa uvoľňuje pri rozpade uránu a v malých množstvách sa nachádza takmer vo všetkých pôdach a horninách. Keďže je druhým najvýznamnejším faktorom, spôsobujúcim rakovinu pľúc, sledovanie jeho obsahu v podzemných vodách, stavebných materiáloch i pôde je jednou z úloh odborov ochrany zdravia pred žiarením jednotlivých regionálnych úradov verejného zdravotníctva, banskobystrický nevynímajúc. „Radón je neviditeľný, bez farby a zápachu, ľudia ho teda môžu vdychovať bez toho, aby si to uvedomovali. Problematiku tohto rádioaktívneho plynu v pitnej vode v podzemných zdrojoch riešime už 20 rokov. V teritóriu, ktoré sledujeme, teda Žilinský a Banskobystrický kraj, máme niekoľko lokalít kde sme zaznamenali prekročenie smernej hodnoty objemovej aktivity tohto plynu. Vodárenské spoločnosti na náš podnet vykonali technické úpravy, ktoré zabezpečili trvalé zníženie jeho objemovej aktivity pod úroveň smernej hodnoty 20 Bq/l Sledujeme ho pravidelne vo všetkých verejných vodovodoch, no nie v súkromných studniach. Kto ale má záujem, môže si ju dať vyšetriť. Táto služba je však spoplatnená“, konštatuje k téme MUDr. Pavol Adámek, hlavný odborník hlavného hygienika SR v odbore ochrany zdravia pred žiarením, vedúci Odboru ochrany zdravia pred žiarením RÚVZ Banská Bystrica.
Podľa jeho slov druhým významným zdrojom radónu sú stavebné materiály. Hlavne v 90- rokoch bola snaha vyrábať stavebné prvky z popolčekov aj škváry, z čoho mali zdravotníci obavy. Rozsiahly prieskum surovín na výrobu stavebných materiálov však ukázal, že obavy boli zbytočné. Dôvodom bolo najmä to, že uhlie, ktoré je ťažené v regióne, sledovanom banskobystrickým RÚVZ, neobsahuje vyššie koncentrácie rádia-226, ktoré je materským prvkom radónu. „Začiatkom 90- rokov sme robili prieskum, nenašli sme však v našom regióne popolčeky, alebo škváru, z ktorej by sa z tohto titulu nemohli vyrábať stavebné materiály. Išlo medzi inými o výrobcu v Zemianskych Kostolanoch. Producenti však na naše upozornenie o prípadnom výskyte radónu v stavebných materiáloch, vyrábaných z tohto zdroja požiadali o pravidelnú kontrolu, keďže svoju produkciu chceli vyvážať na západné trhy. Obsah rádia-226 v stavebných materiáloch sledujeme už 20 rokov ako platenú službu. Všetky stavebné materiály navyše zaradil do kontroly aj Technický a skúšobný ústav stavebný. Táto oblasť je teda na Slovensku sú pod veľmi prísnou kontrolou“, zdôraznil MUDr. Adámek.
Jediným reálnym problémom podľa neho teda ostáva pôdny radón. V SR je zemné podložie také pestré, že jediné rozumné riešenie je, aby si stavebníci- aj keď im to na rozdiel od Českej republiky zákon neprikazuje, dali zmerať prípadný výskyt tohto rádioaktívneho plynu na svojej stavebnej parcele. Za významné považuje MUDr. Adámek aj edukáciu úradníkov stavebných úradov, aby vedeli stavebníkom poradiť, ale aj užšiu spoluprácu s mestami a obcami. Tie by mali mať prehľad, či sa na pozemkoch, kde územné plány povoľujú akúkoľvek výstavbu, vyskytuje radón.
Podľa štúdie Eduarda Gombalu „Radón vo vnútornom ovzduší budov“, sa ľudia stretávali s negatívnymi účinkami tohto rádioaktívneho plynu dávno pred jeho objavením. Paracelsus na počiatku 16. storočia popísal špecifickú „banícku“ chorobu, ktorou trpeli baníci pracujúci v rudných baniach oboch strán Krušných hôr. Medzi mladšími baníkmi spozoroval neobvykle vysokú úmrtnosť na pľúcne choroby- banícka choroba bola nakoniec v 19. storočí stotožnená s rakovinou pľúc. Príčinná súvislosť medzi inhaláciou vysokých koncentrácií radónu a rakovinou pľúc bola neskôr štatisticky dokázaná epidemiologickými štúdiami. Ochrane baníkov sa začala venovať zvýšená pozornosť v 50. rokoch minulého storočia. Prvé merania radónu v domoch sa uskutočnili v polovici 50. rokov vo Švédsku, no závažnosť tohto problému vystúpila do popredia záujmu až začiatkom 80. rokov 20. storočia. V Československu sa uskutočnili tajné merania v Jáchymove.
V obývaných priestoroch by mala byť byť priemerná ročná objemová aktivita radónu menšia ako 200 Bq/m3 v novostavbách a 400 Bq/m3 v existujúcich stavbách. Čím je koncentrácia radónu v prostredí vyššia, tým je vyššie aj riziko vzniku ochorení. Zatiaľ čo pri bežnej hydroizolácii sa dôraz kladie najmä na miesta, kde je stavba pod hladinou podzemnej vody, protiradónová hydroizolácia musí byť bezpečná najmä v suchých a vysoko priepustných zeminách. Pre takéto podložie je totiž charakteristický vysoký obsah pôdneho vzduchu a jeho transport prúdením. Ak sa stavba nachádza na pozemku s nízkym radónovým rizikom, stačí zhotoviť po celej ploche domu klasickú hydroizoláciu. Pri strednom a vysokom riziku už treba pod všetky konštrukcie v priamom kontakte so zemou inštalovať kvalitnú protiradónovú hydroizoláciu. Treba ju uložiť tak, aby sa dôsledne zaizolovali všetky prestupy inštalácií, pretože radón, ako chemicky inertný plyn, má schopnosť prenikať do budov.
