Na príklade Medzinárodného bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 kurátorka Vladimíra Büngerová vysvetlí, ako politika v totalitných režimoch zasahovala do slobody umenia.
Bratislavské bienále v roku 1968 bolo pripravené počas politických reforiem, ktoré do spoločnosti i kultúry vniesli uvoľnenie a nové myšlienky – otvorené a nezaťažené žiadnymi hranicami. Generálny komisár Ľubor Kára so svojím komitétom výstavu koncipoval ako slobodnú a pluralitnú prehliadku aktuálneho umenia zo Západu i z Východu. Hoci vznikla počas uvoľnenia, otvorili ju až po príchode vojsk Varšavskej zmluvy. Čo všetko to znamenalo, aký osud malo bienále, zúčastnení umelci a ďalší aktéri v normalizácii, bude priblížené cez unikátne dokumenty.
Vladimíra Büngerová, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia, je absolventkou štúdia dejín umenia a kultúry Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2007 pôsobí v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Vo svojej práci sa predovšetkým venuje výskumu dejín moderného a súčasného sochárstva v bývalom Československu, a skúma viaceré témy: gender studies, inštitucionálna kritika, historická rekonštrukcia a súčasná reflexia výstav a výstavnej praxe v druhej polovici 20. storočia, začiatky moderného umeleckého vzdelávania v medzivojnovom období a vývin modernej keramiky, umenie vo verejnom priestore. Od 2013 je členkou Slovenskej sekcie AICA.
