Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová upozornila ministra životného prostredia Petra Žigu na porušovanie práv občanov pri spracovaní vodohospodárskej politiky a pri sprístupňovaní informácií ministerstvom. Mimovládne organizácie napriek tomu zlepšenie necítia.
Na základe podnetu občanov a mimovládnych organizácií prešetrila verejná ochrankyňa práv postup Ministerstva životného prostredia SR pri príprave a schvaľovaní vodnej politiky Slovenska do roku 2027, zverejňovaní informácií na webe ministerstva a poskytovaní informácií na základe žiadostí.
Skonštatovala, že ministerstvo porušilo práva občanov na včasné a úplne informácie o stave životného prostredia (čl. 45 Ústavy SR), odňalo im právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a nesprávne aplikovalo zákon o prístupe k informáciám.
Ombudsmanka požiadala ministra Žigu, aby rešpektoval aj obsah tzv. Aarhuského dohovoru, ktorý podporuje vytváranie vhodných podmienok pre efektívnu účasť verejnosti na prerokúvaní materiálov, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu životného prostredia.
Mimovládne organizácie sa domáhajú preskúmania vodohospodárskej koncepcie od januára 2015. Vtedy bol Vládou SR schválený materiál Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky SR do roku 2027. Dokument spracovalo Ministerstvo životného prostredia SR bez účasti verejnosti, na jeho pripomienkovanie bolo stanovených len päť dní.
Strategický dokument v rozpore so zákonom nebol posúdený z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie. Po neúspešnej sťažnosti priamo na ministerstve podala v júni 2015 takmer stovka občanov žalobu na nezákonný postup ministerstva životného prostredia.
Jeden zo žalobcov, právnik Imrich Vozár spolupracujúci s organizáciou VIA IURIS, k tomu dodáva: „Perličkou na prístupe ministerstva ohľadom podanej žaloby je fakt, že ministerstvo nenašlo zástupcu, ktorý by jeho postoj obhajoval v priamej diskusii so zástupcom žalobcov v relácii verejnoprávneho rozhlasu, kde boli pozvaní zástupcovia verejnosti aj ministerstva. Potom, ako ministerstvo oznámilo, že nepošle do relácie žiadneho zástupcu, bola následne relácia v rozhlase zrušená. Veríme však, že argumenty ministerstva sa dozvieme aspoň v konaní na súde.“.
Napriek upozorneniu verejnej ochrankyne práv a napriek tomu, že ministerstvo sa samo hlási k dodržiavaniu princípov tzv. otvorenej vodnej politiky, mimovládne organizácie upozorňujú na pretrvávajúce zatajovanie informácií o využití a stave vôd zo strany ministerstva.
Upozorňujú na riziko blamáže pri predsedníctve Slovenska v Rade Európy v roku 2016, kedy jednou z hlavným tém má byť klimatická politika, ktorá je úzko spojená práve s hospodárením s vodou v povodiach.
„Do sektoru vodného hospodárstva prídu stovky miliónov eur z fondov EÚ a ďalšie pribudnú z iných verejných zdrojov. Zainteresovaná verejnosť preto musí mať informácie aj priestor na účasť na rozhodovaní o nasmerovaní týchto zdrojov,“ hovorí Martina Barancová Paulíková zo Združenia Slatinka.
„Ministerstvo sa pri tom vyhýba aj obyčajnému sprístupňovaniu informácií. Odkazuje iba všeobecne na svoj web či na čísla zákonov. Aj keď požadované stanoviská má k dispozícii, pretože ich vyprodukovali ním zriadené organizácie, nechce ich poskytnúť a odkazuje žiadateľov na súkromných investorov vodných stavieb. Tí, ako ministerstvo samozrejme vie, nemajú povinnosť sprístupňovať informácie verejnosti.“ dodáva Barancová Paulíková.
