„Čo mám na to povedať? Ako uzavreli most, ešte som radšej na druhej strane nebol.“ Vyjadril sa Maťo, ktorý býva Na Štepnici. Štyri ulice, Na Štepnici, Krupinská cesta, Slatinské nábrežie a Tomášikova sú od 6. septembra 2011 (takmer) odrezané od sveta.
Oprava Mosta pod zámkom vytvorila z tejto časti mesta a sídliska Sekier krátkodobé geto. Ak by ste prostestovali, že geto je násilné izolovanie „nerovnoprávnych“ obyvateľov, pričom v našej situácii žiadna ozbrojená zložka ľudí „spoza mosta“ nekontroluje, tak Maťo vo svojom vyjadrení pokračuje: „Ostatní chodia brutálnou obchádzkou cez nákladnú stanicu, alebo tŕpnu, či ich nechytia policajti pri prechádzaní koľaje na 4. nástupišti.“
Pripomína to návrat do inej doby, kedy sa prejsť na „druhú stranu“ nedalo ani len s povolením. Stavali sa múry, búrali sa mosty a naťahovali ostnaté drôty. Našťastie, to bolo kedysi. Dnes policajti namiesto pokút kamarátsky poklepú úbohé chlapča po chrbte a do ruky mu strčia kúsok chleba. Vlastne nie! Aj to bolo kedysi! Či? „Počul som však, že sa pozerali a nič nespravili. Miška sa spýtali kam ide, povedal že na vlak, a tak ho pustili. Mama si myslí, že sú s nimi dohodnutí, aby nám teraz nedávali pokuty.“
Úzávierka Mosta pod zámkom pre peších už nepotrvá tak dlho, aj keď „odrezať ich od sveta“ nebolo veľmi šťastné riešenie na začiatku školského roka. Starší obyvatelia si spomínajú na časy, kedy sa pri opravách mostov používali provizórne vojenské mosty a iné pomôcky, aby ľudí takýto stavebný plán neobmedzoval. Maťo preto dodáva: „Našťastie, 18.septembra začína extraliga a vtedy akurát otváraju most, aby fanušíkovia mohli prejsť, pretože nával cez 4.nástupište by bol nebezpečný.“
