V piatok 17. marca o 18.30 h čaká divákov Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene ďalšia premiéra sezóny inšpirovanej mottom Domov. Tentokrát pôjde o autorskú inscenáciu českej režisérky Petry Tejnorovej, ktorá sa vo svojom diele zaoberá osudom nikdy nezrealizovaného vodného diela na juhu Zvolenskej kotliny.
Samotné vodné dielo predstavuje neuveriteľne dramatický kus slovenských dejín a do značnej miery je aj obrazom života tejto krajiny za posledných sedem desaťročí. Prvé myšlienky o možnosti jeho výstavby siahajú do prvej polovice päťdesiatych rokov. Dramatický príbeh pokračuje mnohými odkladmi jeho realizácie, ale aj takmer úplným vysťahovaním miestnych obyvateľov. Len obrovským úsilím mladého ekologického hnutia deväťdesiatych rokov sa podarilo zachrániť nielen malebnú krajinu, ale aj množstvo živočíšnych a rastlinných druhov, ktorých domov mala podľa pôvodného plánu zaplaviť neúprosná voda.
Petra Tejnorová so svojím tímom pracuje metódou dokumentárneho divadla. V rámci príprav sa spoločne zaoberali rôznymi materiálmi, ako napríklad kronikou obce Slatinka, záznamami z verejných diskusií s občanmi, literárnym dielom slatinského rodáka, spisovateľa Jána Beňa, ale aj geologickým pôvodom zvolenskej oblasti a miestnymi ekosystémami. Kombinácia rôznych textov je obohatená aj o osobné vstupy hercov, ktorí sa o zvolenú tému sami aktívne zaujímajú. Výslednú javiskovú podobu do veľkej miery ovplyvňuje aj ich autorský vklad. Jana Pilzová, Mária Knoppová, Richard Sanitra a Juraj Smutný divákov prekvapia najmä svojím civilným prejavom. Herecké party ústredných protagonistov doplnia aj výstupy nehercov-odborníkov: geológa Jána Madarása a ekologičky Martiny Paulíkovej, držiteľky ocenenia Biela vrana, pôsobiacej v združení Slatinka, ktorej inšpiračný prínos pre celú inscenáciu je absolútne nenahraditeľný.
Základom inscenácie je verejné prerokovanie s občanmi, ktoré sa odohralo v Zvolenskej Slatine v roku 1995. Tu sa stretli najrôznejšie názorové skupiny: tí, ktorí sa o výstavbu usilovali najviac, tí, ktorí ju spochybňovali, ale aj tí, ktorí stáli „na pomedzí” – obyvatelia obce Slatinka. Dialogický materiál dopĺňajú pasáže z kroniky Slatinky, geologická intervencia aj odborný ekologický pohľad na miestnu prírodu. Zároveň sa toto všetko odohráva na javisku, čo otvára možnosť skúmať, čo všetko môže divadlo znamenať. Je to akési fórum, priestor na stretávanie, zároveň ale miesto, na ktorom môže dôjsť k najrôznejším kúzlam s realitou, metaforou, prenosom v priestore i čase. Túto mnohovrstevnatosť výrazových prostriedkov posilňuje použitie videodokrútok a dôraz na prácu so zvukovou zložkou inscenácie.
Jedným zo zásadných prístupov k divadlu a umeleckej tvorbe – obzvlášť s ohľadom na tému tohtoročnej sezóny DJGT – je ekológia a udržateľnosť. Nejde len o ekologickú tému, ktorej sa inscenácia venuje, ale aj o prístup k tvorbe, šetrenie materiálu, „recykláciu“ už vytvorených umeleckých diel, a taktiež o čo najširšie otváranie sa najrôznejším inšpiračným zdrojom. Aj divadlo je určitý ekosystém – ako priestor, ako spoločenstvo ľudí. Diváci sú jeho neoddeliteľnou súčasťou ako pasívni pozorovatelia či dokonca aktívni spolutvorcovia.
Tím režisérky Petry Tejnorovej, ktorá stojí za mnohými projektmi v nezávislej sfére, ale aj v Národnom divadle v Prahe či dokonca v tanečnej sfére, dopĺňa dramaturgička Marta Ljubková, scénograf Antonín Šilar, hudobník Jan Čtvrtník, kameraman Dominik Žižka a autor animácií Erik Bartoš.
Inscenácia Sme krajina: Príbeh ľudí, priehrady a času cieli na divákov, ktorým je blízke súčasné divadlo, na mladých ľudí, ktorým nie je ľahostajný život naokolo, ale aj na tých, ktorí prichádzajú do divadla ako na miesto zdieľania a nečakanej komunikácie.
Kto tvorí krajinu? Kto je krajina? Krajina sme my. Jej súčasťou sú osudy vodného diela, ale aj osudy nás všetkých. Každý deň. Príďte sa o tom presvedčiť do Divadla J. G. Tajovského 17. marca o 18.30 h.
