ZVonline (KM), foto:il. | 12.4.2011

Máme radi rozhodcov?

Viete si predstaviť zápas bez človeka v rozhodcovskom drese? Určite nie, ale v mnohých prípadoch si prajeme, aby tomu tak bolo. Počas zápasu alebo súboja sú neodmysliteľným  a ľahkým terčom pre nepríjemné poznámky fanúšikov. Na ihrisko, palubovku, vodný kanál, ľadovú plochu, lyžiarsky svah jednoducho nemôžu vybehnúť hráči a aktéri bez toho, aby im niekto výkon objektívne a vzhľadom na situáciu pohotovo nekontroloval. Ľahkým terčom preto, lebo je ich povinnosťou sústrediť sa na hru či preteky a nerozptyľovať sa uštipačnými  narážkami, čiže nemôžu spätne reagovať.  Nehovoríme teraz o medzinárodných súťažiach, kde je profesionalita samozrejmosťou, skôr by bolo lepšie sa zamyslieť nad správaním neznalých a príliš vášnivých priaznivcov športu skôr na regionálnej úrovni. Nie neobhajujeme rozhodcov, veď často svojou zbrklosťou, neznalosťou a nesprávnym vyhodnotením situácie ovplyvnia zápas či výkon jednotlivca. Tu sa ponúka otázka, robia to schválne a vedome?

Mnohým ľuďom chýba dosť podstatná vlastnosť, empatia. Ale prečo by mal byť niekto empatický voči rozhodcovi, keď ho ani nepozná? Uvedieme si príklad. Predstavte si plný štadión, je vypredané a panuje tam elektrizujúca atmosféra. Hráči  a najmä rozhodcovia sú pod veľkým psychickým tlakom. Každá prihrávka, zaváhanie, verdikt a gól sa prežíva veľmi emotívne. V hre je skutočne veľa, jedná sa o postup na Majstrovstvá sveta v Južnej Afrike. Futbalový zápas medzi Francúzskom a Írskom bol poznačený škandálom. Médiá sa zhodujú, bol v tom úmysel a rozhodca uznal Henryho gól aj napriek tomu, že ho dosiahol rukou a videl to celý štadión. Je to šport a spravodlivosť a zmysel pre fair-play je hlavným východiskom. Prečo sa potom použije futbalový zápas na to, aby sa z toho vyťažili milióny a reputácia Francúzska nebola poškodená? Nebolo to len zlyhanie ľudského faktora a chvíľka nepozornosti v nesprávnom momente? Pôsobí to naivne, ale ako možnosť a argument je to obstojné.

Profil rozhodcu je zaujímavý a vyvoláva množstvo špekulácií. Je to tiež len človek, no mnohým ľuďom to tak nepríde a často ho pomenujú zvláštnymi prezývkami. Bez toho by to nebola sranda.  Prečo sa chcel stať rozhodcom? Možno, že mu ide o to aby sa zviditelnil a zarobil si peniaze. Je to však veľmi subjektívny pohľad a závisí od toho, kto ho má. Pretože odborník a človek, ktorý sa športu venuje a robí to profesionálne považuje výber rozhodcovskej profesie za veľmi odvážny a športu prospešný krok. Rozhodca podstupuje skúšky fyzickej a vedomostnej pripravenosti a chce reprezentovať či už svoju krajinu alebo seba samého v tom najlepšom svetle. Jeho úlohou je objektívne obhajovať záujmy športovcov a riadiť sa predovšetkým pravidlami. Existujú aj nepísané pravidlá, ale to závisí od typu športu, kde je kompetencia rozhodcu posilnená alebo oslabená. Vo futbale či basketbale sa rozhodca priamo zúčastňuje diania a môže jediným nesprávnym rozhodnutím ovplyvniť celý chod a kontinuitu stretnutia. Ďalším typom sú rozhodcovia, ktorí majú k dispozícii pohodlnú stoličku a kvalitnú techniku, majú potrebný čas na prehodnotenie situácie. Pamätníkom je možno známy verdikt rozhodcov z LOH v Aténach, kedy bol Michal Martikán obratý o olympijské zlato. Stalo sa  tak na celosvetovo významnom podujatí bol v tom však zámer? Mnoho ľudí si urobilo názor prostredníctvom médií, ale aj na základe videozáznamu, ktorý odhalil všetko. Bol prevažne negatívny a samozrejme priaznivci slovenskej kanoistiky to vnímali ako krivdu. Jeden zvíťaziť musí, ale prečo sa ukrivdilo Slovákom? Zmysel pre fair-play sa vytratil a bol uprednostnený francúzsky kanoista.

Videozáznam, ktorý mali rozhodcovia možnosť zhliadnuť, evidentne potvrdzoval, že Michal prešiel osudnou bránkou čistým spôsobom. Dojem však zostal negatívny a ľudia ovplyvnení situáciou hádžu arbitrov do jedného vreca. Samozrejme nie všetci. Apelom a výzvou na ľudí je, aby prevažovali názory, že vždy treba začínať od hráča a byť sebakritický. Vyhovárať sa na rozhodcu je amatérske a hovorí sa, že topiaci sa aj slamky chytá. Ale prečo by nemali byť potrestaní tí, ktorí spôsobili medzinárodný škandál a zbytočne rozvírili hladinu. Je za tým ich neznalosť alebo korupcia? Určite korupcia, však kto sa nechce nabaliť. Netreba však zabúdať na to, že sú počas zápasu pod psychickým tlakom a fanúšikovia, ktorí kritizujú z tribúny či spred televíznej obrazovky by sa do priamej slovnej výmeny nepustili. Mohli by sme to nazvať paradoxom, je to nevďačné povolanie, nikto neocení rozhodcu ale hráča. Nadáva sa na nich, ale predsa sa o nich hovorí. Žeby boli motívom len  peniaze? Stojí im to za to? Áno, lebo ak nemajú možnosť zúčastniť sa zápasu ako hráči, chcú byť súčasťou aspoň v takejto pozícii. Nazvali by sme to  športovou vášňou a motiváciou niečo v športe znamenať a prispievať tak k celospoločenskému správaniu, prevažne v tom pozitívnom zmysle.