ZVonline (Nika Spišková) | 31.5.2011

Ľudmila Marušáková: Lesná pedagogika baví aj dospelých

Lesná pedagogika sa dostala do Európy z Kalifornie, kde vznikli prvopočiatky pedagogiky a učenia v prírode. Za zakladateľa sa považuje Joseph Cornell z Kalifornie, ktorý je aj autorom viacerých publikácií. Odtiaľ myšlienky lesnej pedagogiky prebrali ďalší lesníci, hlavne z nemecky hovoriacich krajín. Tu vznikli rôzne projekty a programy.

V roku 2004 vznikla aj európska sieť lesných pedagógov a program sa dostal pod záštitu OSN a FAO. Táto európska sieť zastrešuje certifikáciu lesných pedagógov a organizuje stretnutia týchto ľudí. Lesná pedagogika je pomerne nový projekt. V Kalifornii s ním začali v 80. rokoch minulého storočia. Na Slovensku až okolo roku 2002, kedy sme nadviazali spoluprácu s rakúšanmi. O tejto zaujímavej téme sme sa rozprávali s Ľudmilou Marušákovou.

Čo je vlastne lesná pedagogika?

Lesná pedagogika je súčasťou environmentálnej výchovy alebo výchovy k trvale udržateľnému rozvoju tým, že sa dôraz kladie hlavne na učenie v lese alebo lesnom prostredí. Ale nejaké jej obdoby môžu prebiehať aj v interiéroch, ale dôležité je, aby predmetom, o čom sa deti bavia, bol les. Hlavným cieľom je, že chceme vrátiť deti a mládež späť do lesa. Chceme im dať priestor aby si vybudovali správny hodnotový rebríček. Aby milovali prírodu. Lebo tým, že sa o tom budú učiť v škole, si ten vzťah nevybudujú. My sa o to snažíme tým, že v lese zažijú príjemné zážitky a spoznajú ľudí, ktorí tam pracujú. Poskytujeme deťom možnosť pre celkový rozvoj osobnosti. Ďalším cieľom je rozvíjanie nových foriem učenia. Lesná pedagogika je výnimočná tým, že využíva nové interaktívne formy učenia, učenie skúsenosťou a zážitkom. Češi používajú termín zážitková pedagogika. Dieťa, keď sa novú informáciu naučí spolu so zážitkom, prežitou emóciou, a tak si to lepšie zapamätá. Snažíme sa predstaviť les vo všetkých jeho súvislostiach a predstaviť prácu ľudí, ktorí v tomto lese pracujú. Aby sa odstránili nedorozumenia a predsudky, ktoré verejnosť voči nim má. Lebo na jednej strane chceme mať drevo ako surovinu, na druhej strane niekedy ako keby sme chceli všetko zakonzervovať a nechať v lese. My sa snažíme les správne využívať.

Môžeme Zvolen pokladať za akési hlavné centrum lesnej pedagogiky?

Národné lesnícke centrum je koordinátorom lesnej pedagogiky po celom Slovensku. Zvolen je jedno z miest, kde lesná pedagogika prebieha. Je tu centrum NLC, no máme partnerov po celom Slovensku. Zvolen je kolískou lesníctva. Veľa našich projektov sa odohráva na území Zvolena a okolia. Jedným z projektov, ktoré pripravujeme sú lesnícke dni. Je to podujatie, ktoré dáva priestor širokej verejnosti spoznať les a jeho zákonitosti a je to zároveň zábavno-kultúrne podujatie.

Ako funguje lesná pedagogika v praxi?

Máme bohatú spoluprácu hlavne so základnými a materskými školami. Konkrétne Národné lesnícke centrum funguje formou projektov. Čiže pripravujeme a píšeme projekty, cez ktoré získavame peniaze z eurofondov. A potom oslovujeme a zapájame do týchto projektov školy. Momentálne prebieha projekt Detská lesnícka univerzita, do ktorého sú zapojení žiaci druhého stupňa základných škôl. Na pôde Technickej univerzity mávajú pravidelné prednášky. A bude to končiť promóciou.

Majú deti záujem o takéto akcie?

Na túto Detskú lesnícku univerzitu sme sa zamerali na šiestakov a siedmakov. Samozrejme formu práce a metódy vyberáme podľa vekovej skupiny, pre ktorú program pripravujeme, no najčastejšou formou lesnej pedagogiky sú vychádzky. Väčšina našich aktivít sa koná priamo v lesoch, snažíme sa deti vytrhnúť z formálneho prostredia školy a berieme ich do prírodného prostredia. Rozprávame sa o lese, čo tam funguje a učíme sa ho vnímať všetkými zmyslami. S deťmi sa snažíme počúvať zvuky lesa, ovoniavať rôzne dreviny, často používame aktivitu, kde deti chodia so zaviazanými očami, aby sa koncentrovali na hmat. Oslovujeme nie len hlavu, ale snažíme sa osloviť aj srdce. Aby vedeli ako sa chovať a správať v lese, no aj ako tráviť voľný čas. Dokonca sme prišli na to, že niektoré predmety sa dajú učiť v lese. Lesná pedagogika nepotrebuje učebnice, lebo les je učebnicou sám o sebe. Veľmi dobre sa robí aj s deťmi z materských škôl. Tam je potrebné ten program rozdeliť na menšie úseky, lebo nevydržia robiť dlho to isté. Chodievame robiť programy aj do areálov škôlok.

Aké sú vaše ambície s týmto programom?

Je to doplnková forma vyučovania. Našou ambíciou je podobne ako v Rakúsku, kde majú v legislatíve alebo programových dokumentoch ciel, že každé školopovinné dieťa by sa malo minimálne raz do roka dostať do lesa v sprievode lesníka a zažiť takéto vyučovanie, aby sa každé slovenské dieťa, nie len vo Zvolene, malo tento zážitok, dostalo do lesa a mohlo sa pýtať ľudí, ktorí sa v tom lese pohybujú a starajú sa oň na veci, ktoré ich zaujímajú.

Kto je to lesný pedagóg?

Náš program vzhľadom na to, že ho máme takto nastavený a akreditovaný na ministerstve školstva, je určený lesníkom, lebo sú potrebné práve lesnícke a prírodovedné znalosti. My organizujeme špeciálny vzdelávací program pre absolventov lesníckych škôl, kde sa stavia na tom, že oni tie základy lesníctva majú a učia sa vyslovene formy didaktiky, metodiku vzdelávania, učia sa správne komunikovať a učia sa tvorivú dramatiku. Čiže toto je projekt špeciálne pre lesníkov, kde sa vzdelávajú v didaktickej rovine.

Robíte akcie aj pre verejnosť? Čo by mal spraviť rodič ak chce, aby sa jeho dieťa zúčastnilo takéhoto programu?

Najlepšie je prihlásiť sa cez školu. Škola potom oslovuje lesnícke centrum. Pre verejnosť máme hlavne akcie ako Lesnícke dni. Robievame napríklad výstupy na Pustý hrad, kde bývajú stanovištia lesnej pedagogiky. No najlepšiu spoluprácu máme so školami. Teraz skúšame aj spolúprácu so špeciálnymi skupinami ľudí. Máme nadviazanú spoluprácu so školou, ktorá pôsobí pri liečebni Marína. Čiže snažíme sa robiť aj s deťmi, ktoré majú nejaké pohybové obmedzenia. Nadviazali sme spoluprácu aj s Domovom sociálnych služieb na Záhonku. Čiže robíme program aj pre seniorov, ktorí majú bohaté skúsenosti a aj viac času.

Čiže pracujete aj s dôchodcami? Aké sú ich reakcie?

To je zaujímavé, pretože napriek tomu, že tento program na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho, máme veľmi dobrú spoluprácu aj s dospelými. Len ten program musí byť šitý na mieru. Pri dospelých robíme aktivity ako napríklad zbierka semien, pílenie dreva. Dostanú úlohu odpíliť presne jeden kilogram dreva. A potom sa o tom môžeme ďalej rozprávať. Dospelí sa takisto nebránia rôznym aktivitám, ktoré sa na prvý pohľad zdajú jednoduché, až také infantilné, ale v skutočnosti sú veľmi zábavné, a tým, že sú iné a zapájajú sa iné zmysly tak to dospelých zaujme. Lebo sú to často veci, ktoré ani tí dospelí nikdy nerobili.

Čo plánujete v najbližšej dobe?

Tento rok je Medzinárodným rokom lesov. Preto tento rok aktivity akcelerujeme a snažíme sa ich zorganizovať viac. Sú to aktivity určené nie len obyvateľom Zvolena. Tento rok sa napríklad uskutočnila výstava Hračky z dreva, odhaľovali sa rôzne pomníky. Máme rozpracované aj materiály, ktoré budeme distribuovať do škôl niekedy v septembri. Mali by to byť hlavne didaktické pomôcky.

Plánujete pre deti aj nejaké letné pobyty?

Nie neplánujeme, lebo je to náročnejšie aj z hľadiska bezpečnosti tých deti a nemáme ani ubytovanie, ktoré by to umožňovalo. Cez leto sa budeme hlavne pripravovať na ďalší školský rok.

Viac informácií o lesnej pedagogike nájdete TU.