O tom, že rodinu a susedov si nevyberáme počujeme za celý život veľa krát. Je to ale naozaj pravda? Rodinu, do ktorej sa narodíme, si pravdepodobne naozaj nevyberáme. Je však postupom času na nás, či vôbec a akú intenzitu vzťahov s rodinou pravidelne udržiavame. Pri susedstve máme na výber dokonca viac ako si možno myslíme.
Povedz mi kde bývaš a ja ti poviem aký človek si
Už fakt, že sa pri výbere bývania rozhodujeme na základe istých preferencií, predpokladá, že sa na jednom mieste stretneme s ľuďmi podobného zmýšľania. Voľba bývania v blízkosti centra mesta a občianskej vybavenosti môže znamenať, že sa v jednom bytovom dome stretnú mladí ľudia, ktorí chcú mať všetko potrebné dostupné na blízku vzdialenosť. Ako služby, tak aj rušný život centra mesta. Príjemný výhľad či pokojné prostredie môže zase imponovať tým, ktorí túžia usadiť sa, založiť si rodinu, ako aj tým, ktorí rodinu už majú, možno prekročili vek dynamických večerov a uprednostia pokojné bývanie.
Rovnaký výber predpokladá rovnaké zmýšľanie
Podľa uprednostneného typu bývania sa na jednom mieste dokážeme spojiť viacerí ľudia či rodiny s podobnými alebo rovnakými predstavami. Aj medzi ľuďmi s obdobným zameraním však často nájdeme rozdiely.
„Susedské vzťahy predstavujú pre človeka dôležitú súčasť bezpečia a pocitu, že niekam patríme. Ako sociálne bytosti sa bez priateľských a zdravých vzťahov cítime vykorenení a frustrovaní. Práve susedské vyhádzanie si v ústrety, vzájomné podporovanie a pomoc prinášajú pozitívne naladenie. Ľudia žijúci v spojenectve s komunitou ľahšie zvládajú problémy, stresy a vyčerpanosť. Takéto spolunažívanie sa prejaví v celkovej spokojnosti, spolupatričnosti a solidarite,“ hovorí na margo susedstiev Janette Šimková, životná a vzťahová koučka.
Uprednostiť svoje potreby, neostať však pritom v izolácii
Aj keď je dôležité plniť si v prvom rade svoje predstavy a plány, pri spoločenstvách, akým susedstvo určite je, netreba ostať len pri tom „svojom“. Pri rozhodovaní o spoločných záležitostiach bytového domu je potrebné byť tolerantní a schopní nachádzania kompromisov.
„V Rezidencii Hron sa stretávam s veľmi otvorenými obyvateľmi. Sú schopní načúvať vzájomným potrebám, komunikácia je tu rozhodne na prvom mieste. Ak poznáme názory či potreby jeden-druhého, ľahšie sa nám nachádzajú zhody. V Rezidencii Hron sme ešte v časoch úplnej novostavby riešili množstvo záležitostí a vždy sme napokon našli spoločnú cestu,“ hodnotí susedské spolunažívanie Matej Matyšek, ktorý má na starosti technické záležitosti v Rezidencii Hron.
Aj mnohé štúdie dokazujú, že byť „v pohode“ s komunitami okolo nás je nie len príjemné, ale dokonca aj zdraviu prospešné.
„Je totiž prieskumami exaktne preukázané, že zdravie zásadne súvisí aj so sociálnymi vzťahmi. Britské štúdie z roku 2015 zhrnuli poznanie získané z desiatok výskumov na stovkách tisíc ľudí a dospeli k záveru, že nedostatok sociálneho začlenenia zvyšuje úmrtnosť porovnateľne s fajčením a ďalšími rizikovými faktormi ako sú obezita alebo nedostatok pohybu. Zjednodušene povedané, sme cicavce a potrebujeme iných ľudí. A oni potrebujú nás. Sebadôvera a sebaistota sú previazané aj s tým, nakoľko sa cítime spojení práve s inými ľuďmi,“ uzatvára Šimková.
Ak si práve vyberáte svoj nový domov a orientujete sa primárne na lokalitu, prevedenie bytov či cenu, istotne stojí za to zvážiť aj susedstvo či širšie komunitné vzťahy, ktoré nové bývanie ponúka.
