Od 1. mája 2011 je novou riaditeľkou Divadla J.G. Tajovského Jana Raffajová. O minulosti divadla, jeho prítomnosti, ale najmä budúcnosti hovorí v rozhovore pre ZVonline.
Pred nástupom na post riaditeľky ste pracovali v ekonomickom úseku divadla. Čo všetko bolo vo vašej náplni práce?
Bola som prevádzkovou manažérkou, čiže okrem ekonomického oddelenia som mala na starosti aj hospodársku správu, dopravu a isté obdobie aj propagáciu. Keď sme nemali technického manažéra, zastrešovala som dokonca aj technické veci.
Pozeráte sa na manažment inak, odkedy ste riaditeľkou?
Určite má človek širší rozhľad.
Ako ste spokojná s cestou, akou divadlo kráča po umeleckej stránke?
Ten, kto je kompetentný a koho názor a víziu rešpektujem a budem rešpektovať, je umelecký šéf, ktorým je Michal Spišák. Naše divadlo je repertoárové, teda hráme všetko od komédie cez rozprávky pre deti, cez drámu, až po slovenskú a svetovú klasiku. Divák je jednoznačne orientovaný na komédiu, na ľahký žáner a ak chceme prežiť, musíme reagovať na jeho požiadavky. Napriek tomu, aj teraz ponúkame náročnejšie inscenácie, ktoré tvoria asi 20 % repertoáru.
Narážate na novú inscenáciu Plač?
Áno, Plač má celkom dobrú odozvu, nájde si svojho diváka, aj keď skôr menšinového. Ideme s ním 23. júna na festival Dotyky a spojenia do Martina a dúfame, že odozva divadelnej kritiky bude tiež priaznivá.
Vaše divadlo sa orientuje hlavne na klasické tvorbu. Rozmýšľali ste aj o zapojení nových prvkov, napríklad alternatívneho divadla?
V podstate nie, lebo nie sme alternatívne divadlo a v predmete činnosti máme klasickú tvorbu- predvádzanie divadla pre tých najmenších divákov, rovnako ako aj pre dospelého diváka. Skôr sa orientujeme na podujatia propagujúce divadlo medzi verejnosťou, ako napr. nedávny Deň otvorených dverí, Deň divadla, divácku anketu Motýľ a podobne. Uvažujeme o návrate k Večerom s osobnosťou, ktoré sme robili v štúdiu, ale v tom klasickom zmysle slova to alternatíva určite nebude.
Roky staviate na tradičných predstaveniach ako Šofér slečny Daisy alebo Smrť v ružovom. Aká budúcnosť čaká tieto inscenácie?
Obidve predstavenia sú v repertoári dlho a stále sú úspešné aj na zájazdoch, žijú akoby vlastným životom. Zatiaľ ich plánujeme zachovať.
Plánujete v budúcej sezóne nové premiéry?
Áno, pracujeme spoločne na dramaturgickom pláne a pripravujeme výchovné pásmo pre deti v predvianočnom období s pracovným názvom Betlehem, ktoré čerpá z vianočných zvykov. Nechcem síce predbiehať, ale budúci rok máme troch jubilantov (poznámka redakcie: Šafárik-70, Rohoň-65, Sarvašová-50), takže pripravíme inscenácie aj pre nich.
Plánujete teda rozšíriť ponuku pre detského diváka. Aká je v súčasnosti v tejto súvislosti spolupráca so školami?
Spolupráca je veľmi dobrá. Chceme podchytiť detského diváka ešte viac rozšírením ponuky detských predstavení aj na Zámockých hrách (ZHZ). Tento rok sme zaradili rozprávku O psíčkovi a mačičke zo Starého divadla v Nitre a od budúceho roka snáď pridáme ďalšie.
Aký trend sledujete v návštevnosti?
Napriek ekonomickej kríze je návštevnosť celkom dobrá. Vo Zvolene máme stálych divákov, ktorí chodia pravidelne, ale v našom záujme je získavať aj nových divákov. Najdôležitejšie je, aby človek prišiel prvýkrát. Tu zistí, že divadlo nie je o pekných róbach, ale o dobrom pocite po predstavení a zábave.
Počas Medzinárodného dňa divadla zaznela z publika otázka, prečo nehrávate aj cez víkend?
Neosvedčilo sa to v minulých rokoch. Aj túto nedeľu 8.mája uvádzame inscenáciu Divadla Malá scéna Posledné mesiace a ešte stále máme voľné vstupenky, pretože je nedeľa a tá sa predáva horšie. Ale sľúbili sme, že skúsime zaradiť raz do mesiaca aj jedno víkendové predstavenie.
Pozícia riaditeľa je náročná aj z hľadiska usmerňovania vzťahov na pracovisku, pretože bez fungujúcich vzťahov funguje divadlo len veľmi ťažko. Aký je váš názor?
Bývalá riaditeľka hovorievala, že herec je výkladnou skriňou divadla a je to pravda. On divadlo predáva a jeho osobnosť rozhoduje o obľúbenosti či neobľúbenosti predstavenia. Ostatní v pracovnom kolektíve budujú zázemie, bez ktorého sa nedá tvoriť.
Vyštudovali ste ekonómiu. Aký bol váš vzťah k divadlu predtým, než ste sa k nemu vôbec dostali?
Ja som študovala v Bratislave a v tých časoch bolo o život, keď ste chceli získať lístky do divadla. Keď ste sa dostali na rad v predpredaji, niekedy lístky už neboli, ale vždy keď sa dalo, chodili sme na predstavenia. A ako dieťa som divadlo dokonca hrávala v dramatickom krúžku na základnej škole. Kostýmy sme si dokonca chodili požičiavať do kostymérne v Martine a hrávali sme pre spolužiakov, rodičov, aj pre ľudí na Sliači.
Ako je to dnes? Stíhate sledovať predstavenia iných divadiel?
Pravidelne si medzi sebou vymieňame pozvánky na premiéry, najmä s divadlami, ktoré sú, tak ako my, pod zriaďovateľmi samosprávnych krajov. Ale aj s inými profesionálnymi divadlami máme dobré vzťahy.
Máte medzi inscenáciami DJGT svoju obľúbenú?
Jasné. Radím sa tiež skôr medzi väčšinových divákov, mám radšej komédie. Napríklad 27.apríla sme obnovili inscenáciu S tvojou dcérou nikdy, ktorá patrí medzi moje obľúbené, rovnako ako Čertice, v ktorých je príjemnou práve hudobná zložka.
Čo divadlo ešte čaká do konca sezóny?
Teraz hlavne ZHZ, ktoré otvára premiéra Kupca benátskeho. Od 3. do 19. júna je činoherná časť, v ktorej okrem Shakeasperaovho Kupca diváci uvidia derniéru Dámskeho krajčíra. Z obľúbených súborov príde SND s Nocou toreádorov, Radošinské naivné divadlo s inscenáciou Nesladím či Košické divadlo. Nesmiem zabudnúť na Mestské divadlo Brno s inscenáciou Škola základ života, inšpirovanú českým filmom a 23. júna začína operná časť, ktorá je plne pod taktovkou Štátnej opery Banská Bystrica. Všetkých na Zámocké hry srdečne pozývam a dúfam, že počasie sa vydarí!
