Aj keď sobotné ráno začalo dažďom, Park Ľudovíta Štúra o ôsmej ráno pomaly zaplnil ľuďmi.Tohtoročný Národný výstup na Pustý hrad sa niesol v duchu osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, ale aj 50. výročia projektu Štúrov Zvolen.
Ján Pinka hovoril o tom, prečo projekt Štúrov Zvolen vznikol – aby odkaz Štúra ostal zachovaný – hrdosť a rodná reč, aby sa šírili do sveta zvolenského. Štúr sa usmieval. Vlastne ani nedúfal, že sa o ňom bude toľko hovoriť. Primátorka Lenka Balkovičová tiež pozdravila prítomných a slávnostne otvorila výstup na Pustý hrad.
Pred desiatou dážď ako na povel ustal a slnko začalo vyliezať von. Presun na hrad bol o to príjemnejší. Vzácnou návštevou bola kultúrna atašé ruského veľvyslanectva Elena Epišina, ktorá zavítala do Zvolena, aby sa oboznámila s podujatím, ktoré figurovalo na zozname podujatí v Roku Ľudovíta Štúra zostavenom Ministerstvom kultúry SR. Na Slovensku ju najviac oslovilo, aký vzťah majú Slováci k folklóru. A to, že je takmer všade a vždy iný.
Otvorenie priamo na Pustom hrade bolo v rukách Speváckeho zboru Pink Harmony Academy, ktorého zboristi v červených rúchach začali najprv slovenskou hymnou a pokračovali pesničkou Pec nám spadla, ktorou trošku uvoľnili náladu. Účastníci Cyklojazdy histórie odovzdali štafetový kolík s vlajočkami miest, ktorými počas svojej jazdy zo Spišského hradu prechádzali. Príhovory vystriedali baníci a ich spevácky zbor Hatiar, potom divadlo pod taktovkou Divadla Zelienka.
Zaujímavá bola hudba renesančno-folkovej skupiny Gillard, ktorá existuje s obmenami už 15 rokov. Na Pustom hrade sa rozozvučala Duša fujary v podaní Dušana Holíka a jeho kolegov fujarášov. Pripomenuli sme si ďalšie výročie – 10 rokov od prijatia fujary do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Areál Pustého hradu ožil stanovištiami – remeselnými, rytierskymi, prírodovedeckými, „víloidnými“ s Heurékou či bosoráckymi v podaní Troch orieškov. Deti behali od jednej zastávky k druhej, aby včas nazbierali všetky pečiatky potrebné pre získanie odmeny – miniatúry pustohradného meča. Ján Beljak, šéf archeologického výskumu sprevádzal hostí po Pustom hrade a vysvetľoval, prečo sa z tak dôležitého miesta stalo pusté. „Hrad bol pre veľkosť svojho areálu príliš nákladný, takže ho páni opustili a postavili si menší hrad v meste – terajší Zvolenský zámok,“ vysvetľoval Beljak aj kultúrnej atašé. Výklad ju zaujal a prisľúbila, že sa do Zvolena vráti.
